Tento týždeň bol pre komodity skutočne ťažký a najbližšie dni ukážu, či dokonca nebol i rozhodujúcim pre smerovanie komodít do ďalších týždňov a mesiacov. Neschopnosť politikov prijať „krízové“ riešenie, na ktorom by sa zhodli všetky krajiny, vytvára napätie a centrálne banky USA a eurozóny nateraz nechystajú žiadne nové monetárne stimuly.
Neistá zlatá istota
Zlato tento týždeň klesalo o 6,7 percenta a klesalo viac ako americké akcie, euro a väčšina komodít. Zlatu nesvedčia deflačné hrozby z rozvinutých krajín. Dopyt z Indie, ktorý ho vyhnal na historické maximá, klesá kvôli indickej inflácii (zlato v indických rupiách je pre Indov pridrahé). Zlato však do kolien tlačia i banky, ktoré sa zúfalo snažia získať likviditu. Dopyt po americkom dolári prudko rastie (tento týždeň dosiahol USD index rast o 1,9 percenta), pretože bankám dochádzajú zdroje financovania a klesá im hodnota majetku.
Už v lete začali americké peňažné fondy odstrihávať európske banky od financovania, teraz si už i európske finančné domy vyberajú, ktorým bankám požičajú (napríklad britské uprednostňujú nemecké pred francúzskymi). Banky tak požičiavajú zlato, aby získali hotovosť. Sadzby na jeho pôžičky sú rekordne nízke (dokonca záporné). Práve potreba likvidity a preferencia amerického dolára tlačí aktíva nadol a zlato najviac, pretože slúži ako ochrana pred infláciou, ktorá aktuálne rozhodne nie je najväčším rizikom.
Klesá aj striebro
Striebro ako menší a volatilnejší brat zlata potvrdilo svoju povesť a prudký rast vystriedali ešte prudšie poklesy (tento týždeň o 7,8 percenta). Striebro najviac trpelo z dôvodu likvidácie aktív a po prepade eura na 11-mesačné minimá (pod 1,30 dolára) bolo prvým, ktoré začalo padať. Nastala situácia, kedy investori zatvárali svoje pozície, aby kryli straty z iných pozícií. Reťazová reakcia zasiahla celé spektrum aktív.
Meď, ktorá klesla o 5,8 percenta, je pod tlakom hlavne z dôvodu spomalenia Číny, kde sa predpokladá pokles rastu pod 9 percent po prvýkrát za poslednú dekádu. Meď doteraz podporoval rast čínskeho importu a hrozba výpadku na strane produkcie (štrajky v kľúčových baniach ako Grasberg). Tie sa už skončili a prebytočnej medi bude na trhu viac ako sa čakalo.
Ropná nervozita
Ropa najviac sleduje situáciu v Iráne, ktorému hrozia sankcie za pokračujúci jadrový program. EÚ sa (ako obvykle) na sankciách nedohodla a Irán je odhodlaný v programe pokračovať. Irán je druhým najväčším producentom OPEC. Čína, Japonsko a India tvoria 50 % dopytu po iránskej rope. India začína rokovať s inými krajinami a plánuje nahradiť časť iránskej ropy alternatívnymi dodávkami. Irán sa posledné dni dokonca naťahuje o cenu dodávok do Číny a žiada skoršie platby.
To nie je prvýkrát, čo Irán žiada vyššie ceny za dodávky. I na inak zmierlivom poslednom zasadaní OPEC, ktorý nechce tlačiť na ropné trhy (obavy z recesie), patril Irán ku krajinám, ktoré žiadali zníženie produkcie a vyššie ceny ropy. Teherán je nervózny a prípadné riziko konfliktu by mohlo ovplyvniť ceny ropy. Nehovoriac o tom, že Irán v rámci vojenských cvičení skúšal uzavrieť Hormúzsku úžinu, ktorou sa plavia tankery z Perzského zálivu s viac ako plovicou produkcie krajín OPEC.