Pohľad na centrálu Bank of Italy v Ríme. FOTO: Reuters
StoryEditor

Hrozí Európe ďalšia dlhová kríza? Tá grécka by bola oproti tejto trpaslík, hovorí pre HN analytik

16.06.2022, 19:30
  • Rast cien v eurozóne každý mesiac silnie, centrálna banka sa preto rozhodla zakročiť. 
  • V tieni zvyšovania sadzieb však rastie aj riziková prirážka najzadlženejších krajín. 
  • A s ňou hrozba ďalšej dlhovej krízy. 
  • ECB preto v stredu mimoriadne zasadla a prišla s riešením, ako situáciu zachrániť. 

„Ak sa zrúti euro, zrúti sa aj Európa,“ povedala v roku 2011 nemecká kancelárka Angela Merkelová na vrchole dlhovej krízy. Tá najviac zasiahla krajiny na juhu Európy s veľkými záväzkami. V Taliansku v tom čase predstavoval dlh 117 percent hrubého domáceho produktu, v Grécku 127 percent a Španieli ho mali na 53 percentách.

Výnosy štátnych dlhopisov vtedy prudko narástli. Tie vyjadrujú úroky, za ktoré si štáty požičiavajú, respektíve zisky pre investorov, ktorí sú ochotní dlh kúpiť. Madrid išiel v tom čase na takmer sedem percent, pričom Rím hranicu prekonal. Práve táto miera výnosov bola v tom čase považovaná za kritickú hranicu z hľadiska dlhodobej udržateľnosti ekonomík krajín, ktorým hrozil vstup do dlhovej špirály. Centrálna banka situáciu riešila pomocou záchranných balíkov, kvantitatívneho uvoľňovania a nižších úrokových sadzieb. A katastrofu vtedy ...

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/zahranicna-ekonomika, menuAlias = zahranicna-ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
17. január 2026 07:27