Éra ultra nízkej inflácie, ktorú zažívala eurozóna pred pandémiou nového koronavírusu, sa pravdepodobne už nevráti.
Vyhlásila to v stredu prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová na výročnej konferencii centrálnych bánk v portugalskej Sintre. Informuje o tom agentúra AFP.
Lagardová, predseda americkej centrálnej banky Fed Jerome Powell a guvernér Bank of England Andrew Bailey skonštatovali, že centrálne banky sa musia prispôsobiť výrazne vyššiemu rastu cien.
Historické zvýšenie
Šéfka ECB zároveň poznamenala, že nájsť správnu odpoveď v rámci menovej politiky na riešenie prudko rastúcej inflácie je "umením".
ECB sa chystá na prvé zvýšenie úrokových sadzieb po viac ako desiatich rokoch na svojom ďalšom zasadnutí 21. júla, keďže inflácia v eurozóne prudko stúpa. V máji dosiahla 8,1 percenta, čo je historické maximum a vysoko nad dvojpercentným cieľom ECB.
Prognostikov centrálnych bánk zaskočil prudký nárast cien energií, ktorý vyvolala vojna na Ukrajine, povedala Lagardová.
Podľa nej bolo veľmi ťažké odhadnúť vplyv zníženia ruských dodávok do Európy na infláciu a rast, aj keď bolo jasné, že ich redukcia určite zvýši ceny.
Prudko stúpajúca inflácia po rokoch nevýrazného rastu znepokojila trhy a prinútila centrálne banky, aby hľadali odpoveď.
Razantný krok Fedu
Americký rezervný systém na svojom nedávnom zasadnutí zvýšil úrokové sadzby o 75 bázických bodov, čo je nezvyčajne veľký skok.
Rýchle sprísňovanie menovej politiky vyvolalo obavy z recesie ekonomík na oboch stranách Atlantiku. Ale podľa šéfa Fedu Powella sú USA v dostatočne "silnej forme" na to, aby sa vyhli poklesu ekonomiky a zároveň vrátili infláciu k dvojpercentnému cieľu.
Vyslanie jasného signálu trhom je základom práce centrálnych bankárov, ktorí zápasia o udržanie cien pod kontrolou.
"Účastníci trhu sú vždy zvedaví, čo budeme robiť," povedal guvernér BoE Bailey. Dodal, že tieto kroky nie vždy odzrkadľujú "presne to, čo si myslíme", ale označil súhru medzi centrálnymi bankármi a trhmi za "konštruktívnu".