Predstavitelia Ukrajiny skúmajú možnosti reštrukturalizácie ukrajinského dlhu, pretože hrozí, že sa možnosti financovania vojnou zničenej krajiny vyčerpajú. Uviedla to agentúra Bloomberg s odvolaním sa na tri informované zdroje.
V rokovaní je však viacero scenárov a rozhodnutie sa očakáva až koncom leta. Ukrajina má čas najmenej do prvého septembra, keď podľa agentúry Bloomberg bude musieť splatiť 1,4 miliardy amerikých dolárov.
Snaha zachovať si dobré vzťahy
Podľa citovaných zdrojov rady a analýzy ohľadom finančnej a dlhovej situácie Ukrajine ponúka Medzinárodný menový fond (MMF). Jednou zo zvažovaných možností je takzvaný consent solicitation (žiadosť o súhlas), teda žiadosť emitenta dlhu o súhlas držiteľov dlhopisov so zmenou podmienok vydaných cenných papierov.
Ďalšou možnosťou je využitie ruských zmrazených aktív ako zástavy, právna realizovateľnosť takéhoto nápadu je ale neistá. Hovorca MMF uviedol, že pracovníci fondu rokujú s ukrajinskými úradmi od začiatku invázie na konci februára a rokovania stále pokračujú. K možnosti reštrukturalizácie dlhu sa však priamo nevyjadril. Ministerstvo financií v Kyjeve správu odmietlo komentovať.
Rokovania o reštrukturalizácii signalizujú snahu ukrajinskej vlády udržať si dobré vzťahy s globálnymi investormi, najmä preto, aby bola krajina schopná financovať svoju povojnovú obnovu. Zmeškanie splátky medzinárodných dlhopisov pre emitentov predstavuje riziko straty prístupu na svetové dlhové trhy na niekoľko rokov.
Záväzky chcú splácať
Reštrukturalizácia ukrajinských dlhopisov v štýle zníženia dlhovej záťaže by mohla pomôcť zabezpečiť, že peniaze od hlavných spojencov na obranu a humanitárnu pomoc nebudú presmerované na splácanie dlhopisov.
Ukrajinské dlhopisy v dolároch a eurách sa obchodujú pod úrovňou, ktorá naznačuje riziko ťažkostí a reštrukturalizácie. Podľa Bloombergu sa dlhopisy splatné v septembri obchodujú s viac ako 40-percentnou zľavou voči ich nominálnej hodnote. Ukrajinská vláda ale uvádza, že je odhodlaná svoje zahraničné dlhové záväzky splácať.
Ukrajinská centrálna banka odhaduje, že ekonomika krajiny môže tento rok klesnúť o najmenej 30 percent. Domáca hrivna je pod čoraz väčším tlakom. Centrálna banka preto na svojom poslednom zasadnutí na začiatku júna zvýšila základnú úrokovú sadzbu na 25 percent z desiatich percent, aby podporila domácu menu.