Ropno-plynárenský projekt Sachalin-1 na ruskom Ďalekom východe bude presunutý pod kontrolu Moskvy rovnako ako projekt Sachalin-2.
Uviedol to vo štvrtok predseda výboru pre energetiku dolnej komory ruského parlamentu Pavel Zavaľnyj. Kremeľ zatiaľ jeho slová nepotvrdil.
Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň podpísal dekrét umožňujúci Rusku prevziať kontrolu nad ropno-plynárenským projektom Sachalin-2.
V ňom majú takmer 50-percentný podiel firma Shell a japonské spoločnosti Mitsui a Mitsubishi, pričom krok Moskvy môže firmy prinútiť z projektu odísť.
Teraz by podľa Zavaľného mohla ruská vláda urobiť to isté aj s ďalším ropným a plynárenským projektom na Ďalekom východe Sachalin-1.
V ňom sú akcionármi štyri firmy, ruský ropný koncern Rosnefť, americký ExxonMobil, japonská firma SODECO a indická ONGC Videsh. Americká spoločnosť sa však už v marci, krátko po útoku Ruska na Ukrajinu, rozhodla, že projekt opustí.
"V dôsledku sankcií sme boli prinútení presunúť projekt Sachalin-2 spod režimu dohody o deľbe produkcie pod kontrolu Moskvy. Jednoznačne rovnako sa bude postupovať aj v prípade projektu Sachalin-1," povedal Zavaľnyj s tým, že po uvalení sankcií sa firmy nemôžu aktívne zúčastňovať na projektoch, čo vytvára pre Rusko viaceré riziká a núti ho robiť takéto rozhodnutia.
Ešte pred jeho vyjadreniami podpredseda ruskej vlády Jurij Trutnev uviedol, že produkcia ropy z projektu Sachalin-1 zaznamenala v dôsledku "reštrikcií" prudký prepad. Zatiaľ čo pred uvalením sankcií sa v rámci projektu ťažilo zhruba 220-tisíc barelov ropy denne (1 barel = 159 litrov), v súčasnosti projekt produkuje približne 10.000 barelov/deň.
Zavaľného vyjadrenia však Kremeľ priamo nepotvrdil. Ako povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, Rusko zatiaľ neprijalo žiadne konkrétne rozhodnutie, čo sa týka budúcnosti medzinárodného ropného a plynárenského projektu Sachalin-1.