Na znížení spotreby elektriny, zdanení mimoriadnych ziskov elektrární a dodávateľov fosílnych palív sa v piatok zhodli štáty EÚ. Takto získané peniaze chcú využiť na podporu zraniteľných skupín obyvateľov a podnikov alebo na financovanie úsporných opatrení.
Jedna z častí krízového balíka schváleného na mimoriadnej energetickej rade stanovuje limit 180 eur za megawatthodinu (MWh) pre príjmy elektrární využívajúcich lacnejšie zdroje ako plyn. Všetky príjmy nad touto hranicou môžu štáty využiť pre vlastné opatrenia.
Slovensko opatrenia nepodporilo
Na prijaté opatrenia zo strany Bruselu reagoval slovenský premiér Eduard Heger. Ten zdôraznil, že Slovensko s opatreniami nesúhlasilo. "Našej krajine by nepomohli. Riešenie, ktoré Únia schválila, nie je solidárne so všetkými členskými krajinami," priblížil premiér.
Premiér zároveň pripomenul, že Slovensko ponúklo Európskej komisii návrh riešenia v podobe zdanenia neprimeraných ziskov firiem na úrovni EÚ, zisky z ktorého majú byť následne redistribuované do jednotlivých členských krajín podľa spotreby. "To by bolo riešenie, ktoré by pomohlo Slovensku," dodal.
To znamená, že spravodlivým riešením by bolo zdanenie ziskov výrobcov a obchodníkov s energiami. Dane by sa následne rozdelili medzi štáty podľa výroby a spotreby. Premiér v tejto súvislosti taktiež hovoril aj o zastropovaní cien energií na európskej úrovni.
Spolu s tým niekoľkokrát zdôraznil, že ak EÚ nepomôže Slovensku, krajina si potom pomôže sama. "Energia, ktorá sa vytvorí na Slovensku, sa použije pre naše domácnosti a našich výrobcov za výrazne nižšie ceny," zdôraznil Heger s tým, že vláda nenechá slovenských občanov a firmy v štichu.
V praxi to znamená, že pokiaľ Únia Slovensku nepomôže uvoľnením nevyužitých eurofondov na dotovanie cien energií, alebo sa ostatné štáty so Slovenskom dobrovoľne nepodelia s mimoriadnym zdanením energií, štát vyrobenú elektrinu znárodní.
To bude podľa slov Hegera zároveň znamenať, že vyrobenú elektrinu Slovensko nebude posielať na Západ. "Ozvali sme sa preto, aby neboli prekvapení, že im elektrinu do Nemecka, Českej republiky, Rakúska či iných krajín bez patričnej pomoci nepošleme," uzavrel premiér.
Zdania mimoriadne príjmy
Opatrenia, s ktorými Únia prišla, sa pritom spoliehajú aj na ďalšie piliere. Napríklad na plán povinných úspor elektriny, ktorý sa dotkne vybraných hodín s najvyššou spotrebou, pričom cieľom je dosiahnuť v týchto úsekoch aspoň päťpercentné zníženie.
„Hodiny v špičke“ majú dohromady tvoriť desatinu zimných mesiacov, ich výber je rovnako ako konkrétne úsporné opatrenia na rozhodnutú jednotlivých krajín Únie.
Tretím pilierom prijatého súboru je najmenej 33-percentné zdanenie mimoriadnych príjmov spoločností dodávajúcich fosílne palivá. Takzvaný solidárny príspevok sa bude vypočítavať zo ziskov z tohtoročného a budúceho roka, pričom za takzvane prebytočné sú považované zisky nad hranicou 120 percent priemeru z posledných štyroch rokov.
EÚ dúfa, že tieto zásahy pomôžu domácnostiam a firmám prekonať nastávajúce zimné mesiace, počas ktorých hrozia rozsiahle problémy v dôsledku obmedzenia dodávok plynu z Ruska. Potom, čo im v piatok dali zelenú ministri EÚ, sú krízové opatrenia v zásade hotové, do platnosti majú vstúpiť na začiatku decembra.
Pomoc čakajú okamžite
„Domácnosti aj priemysel čakajú, že tá pomoc príde okamžite. A ja som pevne presvedčený o tom, že všetci ministri si to uvedomujú a že dnes schválime konkrétne opatrenia tak, aby mohli byť implementované čo najrýchlejšie,“ povedal český Minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela novinárom pri príchode na mimoriadnu schôdzu k energiám.
Mnohé krajiny EÚ v tejto súvislosti volajú po návrhu k plošnému zastropovaniu veľkoobchodnej ceny plynu. Komisia sa zatiaľ zdráha touto cestou vydať a varuje pred rizikami takéhoto postupu, zatiaľ čo presadzuje vyjednávanie s dodávateľmi plynu považovanými za spoľahlivé a už skôr odmietnuté zastropovanie ceny ruského plynu.
Síkela uviedol, že strop na cenu plynu v piatok "nie je na stole" a že EÚ sa k otázke bude musieť vrátiť. "Očakávam, že to bude nasledujúci bod agendy," uviedol.