Čína to už v stredoveku robila prefíkane. Spomeňme si na priekopnícke plavby, ktoré viedol v 15. storočí z poverenia cisárov dynastie Ming admirál Čcheng Che. S po zubami vyzbrojenými loďami sa dostal až k Indii a východnému pobrežiu Afriky a expedície uvrhli niektoré štáty v dnešnej Indonézii, na Srí Lanke a v južnej Indii do závislého postavenia voči mingskej Číne. Oficiálny príbeh však tvrdí, že čínske výpravy vtedy šírili v cudzine harmóniu a dobré vzťahy.
VIDEO: Kancelár Olaf Scholz čelí kritike za predaj menšinového podielu v termináli najväčšieho nemeckého prístavu v Hamburgu čínskej štátnej spoločnosti:
Myšlienka „dobrých“ vyslancov prinášajúcich mier a prosperitu pretrváva aj vo výklade súčasnej čínskej snahy o vybudovanie obrovskej siete prístavov po celom svete, o ktorej sa hovorí ako o námornej Hodvábnej ceste pre 21. storočie.
Západ, najmä americkí stratégovia, sú však na pozore: usudzujú, že Čína vysiela moderné flotily nabité technickými vychytávkami a skupuje po svete prístavy, aby si tak pripravila cestu pre budúce rozmiestnenie svojich námorných lodí. Obávajú sa všemožných rizík, od špionáže po ekonomický nátlak a budúcu vojenskú expanziu.
Pochybnosti bagatelizuje
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 71% na dočítanie.
Zostáva vám 71% na dočítanie.