Ukrajina považuje cenový strop na ruskú ropu, na ktorom sa dohodla skupina najvyspelejších krajín sveta G7, za príliš vysoký. Informujeme o tom na základe správy agentúry DPA.
Skupina G7 spoločne s Austráliou v noci na sobotu uviedla, že cenový strop na ruskú ropu dopravovanú po mori stanovila na 60 USD, čo je približne 56,94 eura za barel (159 litrov). V piatok sa na cenovom strope na tejto úrovni po niekoľkých dňoch intenzívnych rokovaní dohodli krajiny Európskej únie.
Pre rýchlejšie "zničenie" ruského nepriateľa by bolo potrebné stanoviť cenový strop na 30 USD za barel, uviedol v sobotu šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak na Telegrame. Zároveň však privítal dohodu skupiny G7 a Austrálie na cenovom stope.
"Aj tak dosiahneme náš cieľ a ruská ekonomika bude aj tak zničená. A Rusko samotné bude musieť zaplatiť a zodpovedať sa za svoje zločiny," dodal Jermak. Rusko sa k cenovému stropu vyjadrilo odmietavo a považuje ho za porušenie princípov voľného trhu. Podľa dohody krajín Európskej únie sa cenový strop bupäť percent pod priemernou trhovou cenou.
Vo vyhlásení skupiny G7 a Austrálie sa zasa uvádza, že krajiny, ktoré sa dohodli na cenovom strope, "tiež môžu uvažovať o ďalších opatreniach, aby zabezpečili efektivitu cenového stropu". Nijako však nešpecifikovali tento mechanizmus. Cenový strop by mal začať platiť od pondelka alebo tesne po tom, uviedla skupina G7.
G7 minulý týždeň navrhla stanoviť cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 až 70 USD za barel bez korekčného mechanizmu. Poľsko, Litva a Estónsko však odmietli podporiť cenový strop na spomenutej úrovni a požadovali jeho zníženie. Podľa nich sa ruská ropa Urals už teraz obchoduje nižšie, takže takýto cenový strop by bol neefektívny a neplnil by cieľ znížiť príjmy Moskvy, ktorými financuje vojnu na Ukrajine.
Okolo 70 až 85 percent ruského exportu ropy sa transportuje tankermi. Cieľom cenového stropu je zabrániť, aby dopravné firmy, rovnako ako aj poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete, ak by sa predávala nad maximálnou cenou stanovenou skupinou G7 a jej spojencami. Keďže kľúčové prepravné a poisťovacie firmy sídlia v krajinách G7, cenový strop by Moskve spôsobil veľké problémy, ak by chcela predávať ropu za vyššiu cenu. Zároveň je však cenový strop stanovený tak, aby síce znížil príjmy Ruska z predaja ropy, ale aby súčasne predišiel prudkému zdraženiu ropy na globálnom trhu.
Energetickí analytici varujú, že skupina G7 bude potrebovať podporu zo strany ostatných veľkých kupcov ruskej ropy, aby bol cenový strop efektívny. Čína a India po ruskom útoku na Ukrajinu napríklad výrazne zvýšili dovoz ruskej ropy, keďže Moskva im ju predáva s výraznou zľavou.