Miera inflácie v Turecku v novembri podľa očakávania prvýkrát zhruba za rok a pol klesla, predstavovala 84,4 percenta po októbrovej hodnote 85,5 percenta. Oznámil to dnes turecký štatistický úrad.
Pomalší rast cien v doprave a pomalšie sa zvyšoval aj rast cien bývania a energií. Medzimesačne ceny vzrástli o 2,9 percenta po raste o 3,5 percenta v októbri.
Zníženie cien je v súlade s očakávaniami analytikov. Tí predpokladali, že medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien sa zníži asi o jeden percentuálny bod. Miera inflácie ale aj tak zostáva blízko najvyšších hodnôt od roku 1998.
Najslabší medziročný rast štatistici registrujú pri telekomunikačných službách, ich ceny sú oproti vlaňajšku vyššie o 35,9 percenta. Naopak, doprava je s rastom o 107 percent hlavnou skupinou s najvyšším zdražením v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška. V októbri medziročný rast v tejto kategórii predstavoval 117,2 percenta.
Rýchlejšie sa však zvyšujú ceny potravín a nealkoholických nápojov, kde medziročný rast dosiahol 102,6 percenta oproti rastu o 99,1 percenta v októbri.
Čo sa medzimesačných zmien týka, obuv a odevy oproti októbru o 1,4 percenta zlacneli. Ostatné kategórie ale pokračovali v raste, najviac potraviny a nealkoholické nápoje, ktoré boli oproti októbru ako skupina drahšie o 5,8 percenta.
S výraznejším poklesom inflácie v Turecku v najbližšom čase počítať nemožno, upozornila agentúra Bloomberg. Na budúci rok sa totiž konajú voľby a vláda sa snaží presadzovať opatrenia, ktoré by podporili ekonomiku. Niektoré z nich však podporujú infláciu.
K spomaleniu rastu cien teraz pomáha najmä štatistický efekt vysokej porovnávacej základne z obdobia spred roka a tiež dva mesiace relatívnej stability kurzu tureckej líry. Inflácia v tomto roku dosiahla maximum odkedy sa v Turecku dostal pred takmer dvadsiatimi rokmi k moci terajší prezident Recep Tayyip Erdogan.
Turecko začalo v posledných rokoch presadzovať politiku zameranú na podporu hospodárskeho rastu a lacných úverov na úkor kurzu líry a cenovej stability. Vládni predstavitelia ale za abnormálne vysokou infláciou vidia predovšetkým drahé komodity, najmä v dôsledku invázie ruských vojsk na Ukrajinu, a ďalšie vonkajšie faktory.
Aj keď inflácia dosahuje v terajšom cykle vrchol neskôr, ako vláda predpovedala, Erdogan stále presadzuje svoj nekonvenčný názor, že nižšie náklady na úvery majú silu znížiť ceny. Centrálna banka z toho dôvodu tlačila k zníženiu základnej úrokovej sadzby pod desať percent.
To sa stalo v novembri, keď centrálna banka znížila základný úrok na deväť percent. Turecko má preto teraz jedny z najhlbších záporných sadzieb na svete, keď sa zohľadní inflácia.
Centrálna banka predpokladá, že miera inflácie v Turecku sa na konci tohto roka bude pohybovať okolo 65 percent. Aj keby sa to vyplnilo, bude to trinásťkrát vyššia inflácia, než aký inflačný cieľ si centrálna banka stanovila. Ten je už niekoľko rokov na piatich percentách.