Zo Surinamu, nenápadnej juhoamerickej krajiny, sa čoskoro môže stať významný hráč na trhu s ropou, akým je napríklad Katar. Nálezisko v Guyansko-surinamskej panve v Atlantickom oceáne sľubuje miliardy barelov čierneho zlata a tamojší prezident už plánuje, ako s obrími príjmami do štátnej pokladnice naloží. Sľubuje, že pozdvihne svoj chudobný národ. Len či mu to ľudia uveria.
Zatiaľ čo svet rieši, ako sa zbaviť závislosti na – nielen ruskej – rope, a zachrániť tak planétu, bývalá holandská kolónia dúfa, že vďaka nálezisku v Guyansko-surinamskej panve konečne zbohatne.
Jeden zo štyroch obyvateľov Surinamu dnes podľa údajov Svetovej banky žije z menej ako šesť dolárov denne, ľudia často nemajú prístup k pitnej vode, zdravotnej starostlivosti ani elektrine.
Práve pre nich môže byť objav ropy požehnaním. Po Guyane, ktorá sa do ťažby pustila už pred niekoľkými rokmi, je na pokraji novej éry aj Surinam a čoskoro sa môže stať zaujímavým hráčom na trhu s fosílnymi palivami – rovnako ako jeho západný sused.
Surinam sa navyše ropné spoločnosti už od začiatku rozhodol prilákať nízkymi nákladmi na ťažbu, písal vlani denník The New York Times. Vtedy ešte boli ceny ropy relatívne nízke, svet jej mal dosť. Vojna na Ukrajine tento stav radikálne prepísala.
Venezuela ako odstrašujúci príklad
V prepočte na hlavu sedia Surinam aj Guyana na obrovských zásobách ropy. Posúďte sami. V Guyane žije na rozlohe 215-tisíc štvorcových kilometrov iba 800-tisíc ľudí, jej rezervy však obsahujú najmenej 10 miliárd barelov ropy a podľa expertov budú ešte väčšie.
Vedľajší Surinam, ktorý je veľký asi ako tri Slovenské republ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.