Odvetvie technológií pre výrobu takzvanej čistej energie čaká do konca desaťročia výrazný rast a vzniknú v ňom milióny pracovných miest. V správe nazvanej Energy Technology Perspectives 2023 to dnes uviedla Medzinárodná agentúra pre energiu IEA.
Globálny trh s dôležitými masovo vyrábanými technológiami pre čistú energiu bude mať podľa nej do roku 2030 hodnotu zhruba 650 miliárd amerických dolárov ročne, čo je oproti dnešku viac ako trojnásobok.
Počítajú s plnením záväzkov
Správa sa zaoberá výrobou technológií pre obnoviteľné zdroje vrátane veterných turbín, tepelných čerpadiel, batérií pre elektromobily, solárnych panelov a elektrolyzérov na vodík. Výhľad však počíta s tým, že krajiny na celom svete budú v plnom rozsahu plniť záväzky v oblasti energie a klímy, čo si bude vyžadovať politickú vôľu, ako aj finančné prostriedky.
Počet pracovných miest v odvetví produkcie čistej energie by sa mal do roku 2030 viac ako zdvojnásobiť na takmer 14 miliónov zo súčasných šiestich miliónov. Ďalší rýchly rast odvetvia a zamestnanosti sa očakáva aj v nasledujúcich desaťročiach.
IEA však tiež upozornila na riziká spojené s dodávateľskými reťazcami, čo je dlhodobý problém, ktorý v posledných rokoch vyhrotilo zvýšené geopolitické napätie a pandémia choroby covid-19.
Správa upozorňuje na prípadnú rizikovú koncentráciu dodávateľských reťazcov, a to ako pri výrobe technológií, tak aj pri dodávkach materiálu a surovín, od ktorých je odvetvie čistej energie závislé.
Čína ako dominantný hráč
Správa ukazuje, že Čína dominuje ako výrobe, tak aj obchodu s väčšinou technológií pre čisté energie. Pri masovo vyrábanej technológii, ako sú batérie, solárne panely, veterné turbíny, tepelné čerpadlá a elektrolyzéry, majú tri najväčšie producentské krajiny na výrobnej kapacite každej technológie podiel najmenej 70 percent. Z toho Čína v každej z nich dominuje.
Taktiež veľká časť ťažby hlavných nerastných surovín je sústredená v malom počte krajín. Napríklad Kongo sa na celosvetovej produkcii kobaltu podieľa viac ako 70 percentami. Na svetovej produkcii lítia sa potom viac ako 90 percentami podieľajú iba tri krajiny - Austrália, Čile a Čína.
Výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol uviedol, že planéte by pri čistých technológiách prospela väčšia diverzifikácia dodávateľských reťazcov. "Ako sme videli v prípade závislosti Európy od ruského plynu, keď ste príliš závislí od jednej firmy, jednej krajiny alebo jednej obchodnej cesty, riskujete, že v prípade narušenia zaplatíte vysokú cenu," dodal Birol.