Český minister financií Zbyněk Stanjura pri schvaľovaní dane z neočakávaných ziskov vlani v novembri odhadoval, že štát na nej iba v prípade bánk vyberie v tomto roku zhruba 33 miliárd korún (1,39 miliardy eur). K tomu však podľa mnohých ekonómov pravdepodobne nedôjde, pretože banky radšej nechajú časť peňazí klientom prostredníctvom vyššieho úročenia vkladov a zároveň v spolupráci so svojimi zahraničnými vlastníkmi môžu pristúpiť k takzvaným daňovým optimalizáciám. Informoval o tom portál novinky.cz.
"Dotknuté banky zrejme pristúpia k rôznym formám optimalizácie, aby tento rok svoj daňový základ znížili. Je tak otázne, do akej miery inkaso z mimoriadnych ziskov bánk podporí silne deficitné verejné financie," uviedol hlavný analytik Trinity Bank Lukáš Kovanda.
Nová daň
Mimoriadna daň sa bude vypočítavať zo ziskov z predchádzajúceho roka. Týkať by sa mala šiestich najväčších bánk, teda Českej sporiteľne, ČSOB, Komerčnej banky, UniCredit Bank, Raiffeisenbank a Monety Money Bank.
ČS oznámi výsledky minuloročného hospodárenia až koncom februára, avšak napríklad ČSOB oznámila, že jej zisk vlani vzrástol o deväť percent na 17,5 miliardy korún. Vo 4. kvartáli však medziročne klesol o 29 percent a medzikvartálne takmer o pätinu. Podľa vedenia ČSOB je za tým tvorba opravných položiek, vyššie správne náklady a nižšie niektoré výnosy.
Mierne, o 2,1 percenta, klesol vo 4. štvrťroku čistý zisk Monety Money Bank. Za celý rok ho pritom zvýšila o 30,2 percenta na 5,19 miliardy korún.
Minulý rok bol ziskový
V prípade Komerčnej banky vzrástol zisk za celý minulý rok takmer o 38 percent na 17,6 miliardy korún. Vo 4. kvartáli sa medziročne zvýšil o 11 percent. "Vzhľadom na niektoré významné položky, ktoré prispievajú k vyššiemu zisku banky oproti priemeru rokov 2018-2021, avšak nevstupujú do daňového základu, si dokážeme predstaviť, že daňová povinnosť KB z titulu mimoriadnej dane môže byť pri optimistickom scenári aj nulová," povedal smerom k takzvanej windfall tax analytik Patria Finance Michal Křikava.
Česká a slovenská UniCredit Bank vykázala vlani čistý zisk 8,2 miliardy korún, čo predstavuje rast o 21 percent. Výsledky za 4. kvartál však banka nezverejnila. Rovnako ani Raiffeisenbank, ktorej v roku 2022 medziročne vzrástol čistý zisk o 61 percent na 7,54 miliárd korún.
Zisky českých bánk vzrástli vlani výrazne najmä vďaka vyšším úrokovým sadzbám. Podľa predbežných údajov Českej národnej banky celý český bankový sektor dosiahol rekordný čistý zisk 104,1 miliardy korún. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to znamená rast o 35,1 miliardy korún.
Bankári upozorňujú, že rast ziskovosti spojený s rastom úrokových sadzieb sa bude postupne prepisovať do nákladov bánk s tým, ako rastie úročenie sporiacich či termínovaných účtov. Navyše, problémy má hypotekárny trh. Aj útlm ekonomiky sa prejaví v hospodárení bánk. "V priebehu roka môžu o niečo vzrásť ohrozené úvery, čo by znamenalo, že banky budú vytvárať určité náklady na potenciálne riziká," povedal pre Právo viceguvernér ČNB Jan Frait.
Takzvanú windfall tax schválila česká vláda ako 60-percentnú daňovú prirážku na nadmerný zisk. Mimoriadnu daň by mali platiť banky, ktorých čistý úrokový výnos bol v roku 2021 nad 6 miliárd korún. Či pokles zisku vo 4. kvartáli môže značiť daňovú optimalizáciu a či ministerstvo naďalej počíta s mimoriadnym inkasom od bánk vo výške 33 miliárd korún, Petr Habáň z ministerstva financií pre Právo uviedol, že ministerstvo bude schopné spresniť svoje odhady na jar tohto roka.