Vážny nedostatok cibule vo viacerých krajinách by mohol viesť ku globálnej potravinovej kríze, keďže problémy s nedostatkom základných potravín tlačia nahor aj ceny inej zeleniny.
Ľudia v mnohých krajinách už boli nútení vypustiť cibuľu z receptov pre premrštené ceny, ktoré sú dôsledkom akútneho nedostatku tejto bežnej zeleniny. Rast cien cibule zasiahol ako prvých obyvateľov Filipín a podnietil tamojšiu vládu, aby začala vyšetrovanie kartelov.
Správa Bloomberg však naznačuje, že ceny cibule na celom svete stále stúpajú a podporujú infláciu. Krajiny ako Maroko, Turecko či Kazachstan už prijali opatrenia, aby zabezpečili jej dodávky.
Podľa OSN a Svetovej banky nedostatok a následný rast cien cibule už ovplyvňuje aj ceny iného ovocia a zeleniny, ako sú mrkva, paradajky, zemiaky, jablká a obmedzuje ich dostupnosť na celom svete.
Cibuľa je základnou surovinou vo všetkých svetových kuchyniach a patrí medzi najviac konzumovanú zeleninu na svete.
Ročne sa vyprodukuje približne 106 miliónov metrických ton cibule, čo sa rovná kombinovanej produkcii mrkvy, repy, čili paprík, papriky a cesnaku.
Nárast jej cien spôsobili viaceré faktory, od nepriaznivého počasia po geopolitické napätie. Katastrofálne záplavy minulý rok v Pakistane, mrazy, ktoré poškodili zásoby v strednej Ázii a ruská vojna na Ukrajine sú niektoré z hlavných dôvodov. Producentov cibule v severnej Afrike zase zasiahlo veľké sucho a zvýšenie cien osiva a hnojív.
V Kazachstane prudko stúpajúce ceny cibule prinútili úrady využiť strategické zásoby a zakázať jej vývoz. Podobný krok nedávno zaviedli aj Kirgizsko, Uzbekistan a Tadžikistan. Dokonca aj Azerbajdžan stanovil limit na predaj cibule.
Nedostatok cibule a prudký nárast jej cien predstavujú problém, pretože môžu vyvolať akútnu potravinovú krízu tým, že zvýšia ceny ďalšej zeleniny a ovocia bohatého na živiny. Podľa údajov OSN si zdravú stravu nemôžu dovoliť viac ako 3 miliardy ľudí.
"Mať dostatok kalórií nestačí," upozornila Cindy Hollemanová z Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). "Kvalita stravy je kritickým spojením medzi potravinovou bezpečnosťou a výživou. Zlá kvalita stravy môže viesť k rôznym formám podvýživy," dodala.
Zatiaľ čo mnohé vlády sú ochotné dotovať dovoz pšenice alebo múky, aby boli ľudia spokojní, pestovatelia zeleniny majú len obmedzenú podporu. Výsledkom je, že svet produkuje príliš veľa škrobových zŕn, cukru a rastlinných olejov, viac než je potrebné z hľadiska výživy, ale len asi tretinu potrebného ovocia a zeleniny, povedal Tim Benton, riaditeľ výskumu nových rizík v Chatham House v Londýne.
Rovnako ako chlieb, aj cibuľa tak ukázala potenciál vyvolať občianske nepokoje.
"Kľúčové obilniny sú skutočne dôležité pre určitý druh symbolického fungovania globálnej potravinovej bezpečnosti. Avšak pre mnohé krajiny sú dôležité aj ďalšie veci, pokiaľ ide o udržanie spokojnosti obyvateľstva. Toto je v istom zmysle vrchol ľadovca," dodal.