Podľa vyhľadávača leteckých spojení Kayak sú lety medzi Veľkou Britániou a kontinentom tento rok v lete o tretinu drahšie ako vlani. „A nie je to len dočasná turbulencia. Je to nová realita leteckej prevádzky, pretože aerolinky čelia obrovskej výzve dekarbonizácie a stále sa sprísňujúcim právnym nariadeniam týkajúcim sa ochrany klímy,“ upozorňuje analytička Bloombergu Lara Williamsová.
Letecké spoločnosti musia už teraz mať dostatok emisných kvót, ktoré by pokryli každú tonu uvoľneného oxidu uhličitého do atmosféry pri letoch po Európe. Momentálne dostávajú zhruba polovicu týchto kvót zadarmo, to však v roku 2026 skončí. Počas troch rokov sa tak prakticky zdvojnásobia ich náklady na krytie uhlíkovej stopy.
„Navyše stúpa aj cena samotných kvót,“ upozorňuje Williamsová s odvolaním sa na správu analytika Alexa Irvinga, európskeho dopravného analytika spoločnosti Bernstein. Ten odhaduje, že náklady európskych leteckých spoločností v dôsledku týchto zmien stúpnu do roku 2027 zhruba o päť miliárd eur.
„A to je len začiatok. Počas nasledujúcich tridsiatich rokov sa musí letecký priemysel premeniť z odvetvia s vysokou uhlíkovou stopou – lietadlá sú zodpovedné za 2,5 percenta celosvetových emisií CO2 – na odvetvie s nulovými emisiami,“ vypočítava analytička Bloombergu.
Miliardové investície
Investície do moderných lietadiel a infraštruktúry, zvýšením efektivity a využitia alternatívnych palív a technológií na odstraňovanie uhlíka si podľa analýz SEO Amsterdam Economics a Royal Netherlands Aerospace Centre vyžiada do roku 2050 náklady vo výške 820 miliárd eur.
Tieto sumy sa premietnu aj do ceny leteniek a otázkou zostáva, do akej miery sa zdraženie odrazí na dopyte zo strany cestujúcich. „Keby bolo možné zvýšiť ceny bez poškodenia dopytu, letecké spoločnosti by to už dávno robili,“ konštatuje analytik Irving.
Na druhej strane doterajšie prognózy počítajú s dramatickým nárastom počtu pasažierov. Medzinárodná asociácia leteckej dopravy odhadla, že v roku 2040 by sa počet letov každoročne uskutočnených pasažiermi po celej planéte mal zdvihnúť na osem miliárd. To je oproti roku 2017 takmer dvojnásobok.
Rýchlovlaky ako alternatíva
„Otázkou zostáva, či je rast kompatibilný s ambíciami dosiahnutia uhlíkovej neutrality. Odpoveď môže byť ťažko stráviteľná. Dekarbonizácia leteckej dopravy je dostatočne ťažká aj bez ďalších cestujúcich,“ všíma si Williamsová. Pripomína pritom správu britskej Kráľovskej spoločnosti, podľa ktorej by aj pokrytie súčasného dopytu po letenkách v Spojenom kráľovstve biopalivami vyžadovalo zhruba polovicu poľnohospodárskej pôdy krajiny.
Jedna z alternatív, ktoré by predovšetkým na kratších trasách mohli odčerpať časť cestujúcich z lietadiel, sú rýchlovlaky. Minulý týždeň oslávil medzinárodný železničný dopravca Eurostar päť rokov fungovania svojej linky medzi Londýnom a Amsterdamom výpočtom, že počas prevádzky ušetril vyše 83-tisíc ton CO2. „Možno sa s rastúcimi nákladmi na krátke lety stane cestovanie medzinárodnými vlakmi atraktívnejšie a dostupnejšie,“ zamýšľa sa Williamsová.