Miera nezamestnanosti v eurozóne po úprave o sezónne vplyvy v marci 2023 klesla na rekordne nízku úroveň 6,5 percenta zo 6,6 vo februári. V celej Európskej únii bola stabilná a zostala na úrovni šesť percent. TASR o tom informuje na základe údajov, ktoré v stredu zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.
Ekonómovia pritom očakávali, že nezamestnanosť v euroregióne bude v marci stagnovať. Jej pokles na najnižšiu úroveň v histórii týchto záznamov tak ukazuje na ďalšie zvýšenie napätia na trhu práce. To Európskej centrálnej banke skomplikuje boj s vysokou infláciou a dáva jej väčší priestor na sprísňovanie menovej politiky.
Eurostat odhaduje, že v marci 2023 bolo v Európskej únii bez práce 12,96 milióna osôb, z toho 11,01 milióna v eurozóne. V porovnaní s februárom 2023 sa počet nezamestnaných v celej Únii znížil o 155-tisíc, pričom v eurozóne klesol o 121-tisíc osôb. A v medziročnom porovnaní ubudlo v Európskej únii 353-tisíc nezamestnaných.
Vo vekovej kategórii do 25 rokov bolo v marci 2023 bez práce 2,763 milióna mladých ľudí, z toho 2,264 milióna v eurozóne. V marci 2023 sa miera nezamestnanosti mladých znížila v oboch blokoch zhodne na 14,3 percenta z februárových 14,5 v Európskej únii a 14,4 percenta v eurozóne.
V medzimesačnom porovnaní počet nezamestnaných mladých ľudí v marci klesol o 33-tisíc v Európskej únii a o 14-tisíc v regióne, ktorý zaviedol euro. V medziročnom porovnaní však počet mladých bez práce vzrástol v Európskej únii o 105-tisíc a v eurozóne o 91-tisíc ľudí.
Eurostat ďalej informoval, že miera nezamestnanosti žien v Európskej únii v marci klesla na 6,3 percenta zo 6,4 o februári 2023 a miera nezamestnanosti mužov sa znížila na 5,6 z 5,7 percenta.
V eurozóne klesla miera nezamestnanosti žien v marci na 7 zo 7,1 percenta, zatiaľ čo miera nezamestnanosti mužov bola stabilná na úrovni 6,1 percenta.
Spomedzi najväčších ekonomík eurozóny najvyššiu harmonizovanú mieru nezamestnanosti mali v marci v Španielsku (12,8 percenta) a Taliansku (7,8 percenta), zatiaľ čo najnižšiu nahlásili Nemecko (2,8 percenta) a Holandsko (3,5 percenta).
Práve napätá situácia na trhu práce v Nemecku pravdepodobne pomohla odborom dosiahnuť citeľné zvýšenie miezd. Vyššie mzdy v Nemecku aj inde v eurozóne však pravdepodobne výrazne skomplikujú ECB jej snahy o stlačenie inflácie, ktorá sa v apríli zvýšila na sedem percent, k jej cieľovej úrovni dvoch percent.