Jadrová energetika na Západe zažíva dlho očakávané oživenie. V Spojených štátoch a v Európe spúšťajú prevádzku nové reaktory a čoskoro sa začnú stavať ďalšie. Plán má však jeden vážny nedostatok: Západ nemá dosť jadrového paliva a chýba mu kapacita na rýchle zvýšenie jeho produkcie. Najväčším zdrojom dôležitých surovín je totiž Rusko a jeho štátny monopol Rosatom, píše denník The Wall Street Journal.
Jadrové elektrárne majú na produkcii elektriny v USA podiel takmer 20 percent a v Európe zhruba 25 percent. V poslednom desaťročí sa vo väčšine západných krajín jadro len ťažko presadzovalo ako ekologická alternatíva k fosílnym palivám, a to z rôznych dôvodov - od nákladov na likvidáciu odpadu až po zníženie odborných znalostí pri stavbe reaktorov.
Odpor k jadru
Niekde tiež pretrváva silný odpor k jadru. Nemecku v apríli uzavrelo posledné reaktory v rámci postupného vyraďovania, s ktorým Berlín začal pred viac ako desiatimi rokmi. Sú tu však aj signály, že jadrová energetika obracia smer a niektoré vlády ju začínajú považovať za jeden z nástrojov boja proti zmene klímy vďaka výrobe elektriny bez emisií oxidu uhličitého. Jadro chcú využiť pri znižovaní závislosti od ropy a plynu z Ruska.
V USA začal v marci po rokoch odkladov a prekročenia nákladov o miliardy štiepiť atómový jadrový reaktor v Georgii. To je dôležitý krok na ceste k dosiahnutiu komerčnej prevádzky. Ďalší reaktor by mal byť spustený do prevádzky v budúcom roku. Fínsko v apríli začalo pravidelnú produkciu elektriny v najväčšom európskom jadrovom reaktore, ktorý je prvým spusteným reaktorom v regióne po 16 rokoch. Plánuje sa, že na produkcii elektriny v krajine by mohol mať až tretinový podiel. Poľsko si v novembri vybralo americkú firmu Westinghouse Electric po stavbe svojej prvej jadrovej elektrárne, ktorá bude zahŕňať tri reaktory a štát zhruba 20 miliárd USD.
Westinghouse patrí medzi priekopníkov v elektrickej energii. V jadrovom sektore sa ale potýkal s problémami a po havárii reaktorov v elektrárni Three Mile Island, v Černobyle a Fukušime firma niekoľkokrát zmenila majiteľa kvôli výkyvom na trhu a prísnejšej regulácii v odvetví. Vlani v októbri Westinghouse kúpila takmer za osem miliárd USD skupina zahŕňajúca podnik súkromného kapitálu Brookfield Asset Management, ktorá vsadila na oživenie jadrovej energetiky. Tento mesiac Westinghouse uviedol, že jeho novým plánom je uviesť na trh množstvo menších reaktorov, z nich každý by mohol stáť len jednu miliardu USD.
Napriek pokroku v odvetví sa ako neriešiteľná ukazuje závislosť od ruského obohateného uránu ako jadrového paliva. To je jedným z mála ruských energetických zdrojov, ktorý Západ kvôli vojne na Ukrajine nezakázal. Dôvodom závislosti je program zo začiatku 90. rokov, teda z doby krátko po ukončení studenej vojny, ktorého cieľom bolo zmenšiť hrozbu, že sa ruské jadrové hlavice dostanú do zlých rúk.
Podľa dohody z roku 1993, za ktorou stál výskumník Massachusettského technologického inštitútu Thomas Neff a ktorá dostala názov Megatony za megawatty, Spojené štáty kúpili 500 ton vysoko obohateného uránu, ktorý by stačil pre 20-tisíc jadrových hlavíc, a nechali ho premeniť na palivo pre reaktory. Zástancovia kontroly zbrojenia dohodu vítali ako obojstranne výhodný obchod - Moskva získala peniaze, ktoré naliehavo potrebovala, zatiaľ čo Washington znížil obavy zo šírenia jadrových zbraní a americké energetické firmy získali lacné palivo. Tento program zostáva jedným z najúspešnejších programov jadrového odzbrojenia na svete.
Lacné palivo
Podľa kritikov dohody bol problém v tom, že ruské jadrové palivo bolo vďaka tomu také lacné, že mu iní producenti nemohli konkurovať. Rusko sa vďaka tomu stalo najväčším svetovým dodávateľom obohateného uránu s takmer polovičným podielom na globálnej kapacite. Pred koncom dohody v roku 2013 podpísali ruskí dodávatelia, v tom čase už združení v rámci firmy Rosatom, nový kontrakt s americkým súkromným sektorom o dodávkach komerčného paliva nad rámec medzivládneho programu. Rosatom, o ktorého vznik sa v roku 2007 zasadil prezident Vladimir Putin a ktorý má pevne pod kontrolou Kremeľ, tak má stále na dodávkach paliva do amerických jadrových elektrární štvrtinový podiel.
Výskumníčka londýnskeho Royal United Services Institute Darya Dolziková odhadla, že americké spoločnosti vlani poslali Rosatomu takmer jednu miliardu dolárov. "To sú peniaze, ktoré idú v Rusku priamo do obranného komplexu," povedal výkonný viceprezident firmy Uranium Energy Scott Melbye. "Financujeme obe strany vojny. "
Tlak na rozšírenie kapacít na obohacovanie uránu na Západe rastie nielen preto, že veľká časť americkej ekonomiky je závislá od ruského paliva. Navrhované nové reaktory, medzi ktorých zástancov a investorov patrí aj spoluzakladateľ Microsoftu Bill Gates a ktoré sú propagované ako menej rizikové a šetrnejšie k životnému prostrediu, vyžadujú špeciálny typ paliva, ktorý je jadrovou obdobou vysokooktánového benzínu. A jeho jediným zdrojom je Rosatom.
Jeden z iba dvoch závodov na spracovanie uránu v USA vlastní nadnárodná firma Urenco. Tá uvádza, že na nové kapacity vynakladá zhruba 200 miliónov USD a v prípade uvalenia sankcií na ruský urán môže investovať oveľa viac. Má to ale háčik - firma chce vládne záruky. Obáva sa, že o niekoľko rokov by ruský obohatený urán mohol opäť zaplaviť svetové trhy a znížiť ceny, uvádza vedúci predaja pre USA Kirk Schnoebelen. Obavy vychádzajú z histórie, pretože spoločnosť začala v 90. rokoch plánovať nový závod na obohatený urán v USA, kvôli medzivládnej dohode však musela plány zrušiť. Táto história podľa Schnoebelena dodnes ovplyvňuje myslenie amerického jadrového priemyslu a spôsobuje, že firmy sa zdráhajú investovať potrebné miliardy.