Úrokové sadzby v USA možno nebudú musieť vzrásť tak vysoko, ako sa doteraz myslelo, aby sa skrotila inflácia, uviedol šéf americkej centrálnej banky Jerome Powell. Dôvodom sú turbulencie a napätie v bankovom sektore.
Powell v piatok na konferencii vo Washingtone uviedol, že iniciatívy Fedu použité na riešenie problémov stredne veľkých bánk prevažne zabránili uskutočneniu najhorších scenárov. Problémy Silicon Valley Bank a ďalších finančných inštitútov môžu mať naďalej negatívny vplyv na ekonomiku.
"Nástroje na udržanie finančnej stability pomohli upokojiť situáciu v bankovom sektore. Vývoj v ňom však tiež prispieva k sprísneniu úverových podmienok a pravdepodobne ovplyvní ekonomický rast, trh práce aj infláciu," uviedol Powell.
"Dôsledkom môže byť, že možno nebudeme musieť na dosiahnutie našich cieľov zvýšiť základnú úrokovú sadzbu tak výrazne, ako by to bolo inak potrebné," uviedol. Dodal však, že zatiaľ nie je jasné, aký veľký vplyv mali turbulencie v bankovom sektore na cenové tlaky.
Trhy počítajú s tým, že Fed v júni preruší cyklus sprísňovania menovej politiky po sérii zvýšení úrokových sadzieb.
Fed začiatkom mája v súlade s očakávaniami zdvihol svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov do pásma päť až 5,25 percenta. To bolo desiate sprísnenie menovej politiky od marca 2022, pričom kľúčová sadzba za ten čas vzrástla celkovo o 5 percentuálnych bodov a aktuálne je na najvyššej úrovni od augusta 2007.
Podľa Powella je však tempo rastu spotrebiteľských cien ešte stále príliš rýchle. Dodal, že ak by sa Fedu nepodarilo znížiť infláciu, predĺžili by sa negatívne ekonomické dôsledky a "v konečnom dôsledku by sa zvýšili aj sociálne náklady na návrat k cenovej stabilite, čo by spôsobilo ešte väčšie škody rodinám a firmám".
Powell charakterizoval súčasnú menovú politiku Fedu ako reštriktívnu. Budúce rozhodnutia menovej rady budú podľa nebo závisieť od údajov a nebudú sa riadiť vopred stanoveným kurzom.