Banka pre medzinárodné platby, v skratke BIS, v nedeľu vyzvala centrálne banky na ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb. Upozornila pritom, že svetová ekonomika je teraz v kritickom bode, keďže krajiny zápasia s vysokou infláciou, informuje Reuters.
Tvrdohlavo vysoká miera inflácie
Napriek neúnavnému zvyšovaniu úrokových sadzieb v uplynulých 18 mesiacoch zostáva miera inflácie v mnohých významných ekonomikách tvrdohlavo vysoká, zatiaľ čo skok v nákladoch na pôžičky spôsobil najvážnejšie bankové kolapsy od finančnej krízy pred 15 rokmi.
"Globálna ekonomika je v kritickom bode. Je potrebné riešiť vážne problémy," uviedol Agustin Carstens, generálny riaditeľ BIS, vo výročnej správe, ktorú organizácia zverejnila v nedeľu.
Pripomenul, že časy, keď sa presadzoval krátkodobý rast, sa skončili. Menová politika musí teraz viesť k obnoveniu cenovej stability. Fiškálna politika sa musí konsolidovať.
Claudio Borio, šéf menovej a ekonomickej divízie BIS, poznamenal, že centrálne banky stoja pred náročnou úlohou. Prvýkrát od druhej svetovej vojny vo veľkej časti sveta koexistuje prudký nárast inflácie s rozsiahlou zraniteľnosťou finančného systému.
Čím dlhšie zostane inflácia zvýšená, tým silnejšie a dlhšie bude potrebné sprísňovať menovú politiku, uvádza sa v správe BIS, podľa ktorej možnosť ďalších problémov v bankovom sektore je teraz "reálna".
"Myslím si, že centrálne banky dostanú infláciu pod kontrolu. To je ich úlohou, obnoviť stabilitu. Otázkou je, aká bude cena," poznamenal.
Turbulentné mesiace
BIS so sídlom vo Švajčiarsku mala v uplynulých dňoch svoje výročné zasadnutie, na ktorom poprední centrálni bankári diskutovali o turbulentných mesiacoch.
V marci a apríli došlo k pádu niekoľkých regionálnych bánk v USA, vrátane Silicon Valley Bank a následne k núdzovej záchrane Credit Suisse.
Zvyšovanie úrokových sadzieb vyvoláva veľký stres v bankovom systéme. A ak sa k tomu pridá prudký rast inflácie alebo cien nehnuteľností, prípadne je pomer dlhu k hrubému domácemu produktu vysoký, stres ešte stúpa, pripomenula BIS.
Banka odhaduje, že náklady na podporu starnúceho obyvateľstva porastú v priebehu nasledujúcich 20 rokov o približne štyri percentá vo vyspelých a päť percent v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách.
Ak by vlády nezačali s uťahovaním opaskov, môže stúpnuť verejný dlh do roku 2050 nad 200 percent HDP vo vyspelých a nad 150 percent HDP v rozvojových ekonomikách a mohol by byť ešte vyšší, ak tempo hospodárskeho rastu klesne.
Podľa predstaviteľov BIS je preto "potrebné upraviť nerealistické očakávania", keďže situácia je zložitá. Posledná etapa bude pritom náročná, povedal Borio s odkazom na výzvy, ktorým centrálni bankári čelia.