Čínsky prezident Si Ťin-pching v roku 2020 sľúbil, že Čína zdvojnásobí produkciu energie získavanej veľkými veternými a solárnymi elektrárňami na 1200 gigawattov do roku 2030. Podľa správy americkej nezávislej skupiny Global Energy Monitor (GEM) tento cieľ dosiahne. Upozorňujú však na to, že v Číne rastie zároveň počet uhoľných elektrární, ktoré sú čiastočne zálohou pre zelené elektrárne.
VIDEO: Čína stavia veternú turbínu nemysliteľných rozmerov:
Čínsky pokrok
V prvom štvrťroku tohto roka čínska solárna kapacita v úžitkovom meradle dosiahla 228 gigawattov, čo je viac ako vo zvyšku sveta dohromady, píše sa v správe. Tento typ zariadenia je sústredený predovšetkým v severných a severozápadných provinciách krajiny, ako sú Šan-si, Che-pej či Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang.
Podľa správy GEM rozostavané solárné elektrárne k existujúcej kapacite pridajú ďalších 379 gigawattov, čo je trikrát viac, než sa chystajú pridať Spojené štáty, a takmer dvakrát viac, než chystá Európa.
Čína podľa správy urobila tiež obrovský pokrok v budovaní veterných elektrární, ktoré teraz generujú cez 310 gigawattov energie, čo je dvojnásobok úrovne z roku 2017 a zhruba toľko, koľko vyrába ďalších sedem najväčších producentov veternej energie. V autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko, Sin-ťiang, v provincii Kan-su a pri pobreží navyše rastú nové projekty, ktoré by ešte pred rokom 2025 mali pridať ďalších 371 gigawattov.
Vypúšťa najviac skleníkových plynov
Zistenia skupiny Global Energy Monitor, ktorých prácu podľa BBC využíva napríklad Svetová banka či Medzinárodná agentúra pre energiu, sú v súlade s predchádzajúcimi správami a údajmi čínskej vlády. Podľa nich by Čína mohla ľahko prekonať svoj cieľ zaisťovať tretinu energetickej spotreby do roku 2030 z obnoviteľných zdrojov, píše denník The Guardian.
Druhá najväčšia ekonomika sveta Čína vypúšťa najviac skleníkových plynov na svete a je zodpovedná za polovicu svetovej spotreby uhlia. Čínsky prezident Si Ťin-pching v roku 2020 sľúbil, že emisie oxidu uhličitého budú kulminovať do roku 2030 a do roku 2060 krajina dosiahne uhlíkovú neutralitu.
Pokrok v rozširovaní obnoviteľných zdrojov v Číne správa pripisuje okrem iného štedrým dotáciám zo strany čínskej vlády a tiež nariadeniam, ktoré majú vyvíjať tlak na firmy a provinčné vlády.
Zastaraná elektrická sieť
V nedeľu Čína začala prevádzku najväčšej svetovej elektrárne spájajúcej výrobu solárnej a vodnej energie. Elektráreň Kche-la (v anglickom prepise Kela) sa nachádza na Tibetskej náhornej plošine vo veľkej nadmorskej výške a ročne je schopná vyrobiť dve miliardy kilowatthodín elektriny, čo stačí na uspokojenie energetickej potreby 700-tisíc domácností.
Aj napriek spomínaným úspechom nie je transformácia čínskej energetiky bez problémov. Rekordné vlny horúčav a sucha v posledných rokoch ochromili činnosť hydroelektrární, čo viedlo k nedostatku elektriny. K neistote prispievala aj zastaraná elektrická sieť a nedostatočná flexibilita v prenose elektriny medzi regiónmi, uviedol The Guardian.
Viac ako tri štvrtiny uhoľnej, veternej a solárnej energie je generovaných na riedko osídlenom západe Číny, väčšina energie sa však spotrebováva na tisíce kilometrov vzdialenom východe, napísal The Guardian.