Dolár dnes prvýkrát od vlaňajšej jari zdolal hranicu 100 rubľov, na čo Kremeľ zareagoval kritikou ruskej centrálnej banky. Tá je podľa ekonomického poradcu prezidenta Vladimira Putina za pád meny zodpovedná presadzovaním uvoľnenej menovej politiky.
Centrálna banka neskôr oznámila, že v utorok uskutoční mimoriadne rokovanie, na ktorom bude rokovať o nastavení úrokových sadzieb. Už skôr signalizovala, že by mohla prikročiť k zvýšeniu základnej sadzby.
Najsilnejší prepad za 17 mesiacov
Dolár sa dnes predával až za 101,7475 rubľa. Ruská mena tak bola najslabšia za takmer 17 mesiacov, po správe o utorkovom zasadnutí centrálnej banky však spevnila späť pod 100 RUB/USD, uviedla agentúra Reuters. Začiatkom vlaňajšieho februára, teda tesne pred ruskou inváziou na Ukrajinu, stál dolár okolo 75 rubľov.
Ako rubeľ oslaboval, Putinov ekonomický poradca Maxim Ovečkin v komentári na stránkach agentúry TASS uviedol, že Kremeľ si želá silný rubeľ a že očakáva v skorej dobe návrat k normálu.
Hovoril o intervencii, ktorá by prinútila centrálnu banku, aby zakročila skôr ako na ďalšom zasadnutí bankovej rady plánovanom na 15. septembra. Banka neskôr uviedla, že sa mimoriadne zíde už v utorok a že rozhodnutie ohľadom úrokových sadzieb oznámi o 9:30 nášho času.
"Hlavným zdrojom oslabenia rubľa a zrýchlenia inflácie je mäkká politika centrálnej banky," napísal Oreškin. "Centrálna banka má všetky nástroje, aby situáciu v blízkej budúcnosti normalizovala a zabezpečila zníženie úrokových sadzieb z úverov na udržateľnú úroveň," pokračoval Putinov poradca.
Slabý rubeľ
"Slabý rubeľ komplikuje štrukturálnu transformáciu ekonomiky a negatívne ovplyvňuje reálne príjmy obyvateľov. Je v záujme ruskej ekonomiky mať silný rubeľ, "dodal.
Centrálna banka v júli zvýšila základnú úrokovú sadzbu o celý percentuálny bod na 8,50 percenta. Predtým ju ale na 7,50 percenta držala od vlaňajšieho septembra. Bezprostredne po začatí invázie na Ukrajinu, ktorá znamenala pre ruskú menu šok, centrálna banka základný úrok viac ako zdvojnásobila a posunula ho až na 20 percent, aby zmiernila odliv kapitálu a podporila finančnú stabilitu.
"Slabší rubeľ je usvedčujúcou obžalobou Ruska a jeho vojny proti Ukrajine," uviedol hlavný analytik Timothy Ash z investičnej spoločnosti BlueBay Asset Management v Londýne.
"Je to spôsobené nielen nižšími príjmami z predaja energetických surovín v dôsledku straty veľkej časti obchodu s plynom v Európe, ale aj úspechom cenového stropu na ropu, ktorý zaviedli štáty G7, oveľa vyššími nákladmi na dovoz kvôli sankciám a tiež pokračujúcim odlivom kapitálu," dodal.
Pokles obchodu
Ruská centrálna banka vidí príčinu v tohtoročnom prudkom oslabení rubľa v poklese obchodu. Prebytok na bežnom účte platobnej bilancie vykázal v čase od januára do konca júla medziročný prepad o 85 percent.
Rubeľ prudko oslabil už na konci vlaňajšieho februára, keď ruské vojská napadli Ukrajinu. Vlani v marci tak dolár vystúpil až nad 120 rubľov, kým sa ruská mena spamätala a v nasledujúcich mesiacoch vystúpila na maximum za viac ako sedem rokov. Prispelo k tomu obmedzenie pohybu kapitálu, ku ktorému Rusi pristúpili, a tiež rast exportných príjmov.
Už vlani v júni rubeľ spevnil pod 60 dolárov. Od konca minulého roka však rubeľ vytrvalo oslabuje, od začiatku tohto roka stratil k doláru asi 30 percent hodnoty a od začiatku invázie na Ukrajinu asi 25 percent.
Ak chce Rusko ďalší prepad kurzu rubľa zastaviť, mohlo by ešte zaviesť prísnejšie obmedzenia pohybu kapitálu. Ďalšou možnosťou je zvýšenie úrokových sadzieb, čo centrálna banka s odvolaním sa na vyššiu infláciu už avizovala. Vyššie úroky však brzdia hospodársky rast a okrem iného znamenajú, že sa vláde predražujú náklady na financovanie v čase, keď potrebuje peniaze, aby mohla pokračovať vo svojej vojenskej operácii na Ukrajine.