Turecká centrálna banka nečakane výrazne sprísnila svoju menovú politiku.
Základnou úrokovou sadzbu zvýšila o 7,50 percentného bodu na 25 percent, čo je zatiaľ maximum od januára 2004. Oznámila to vo svojom dnešnom oznámení. Krajine sa skrotiť vysokou infláciou nedarí. V júli sa blížila k 50-tim percentám. Na dnešnú správu pozitívne zareagovala turecká líra, ktorá spevnila k euru aj k doláru. Akcie tureckých bánk pridávali okolo desať percent.
Analytici očakávali, že centrálna banka na dnešnom zasadnutí zvýši základný úrok o 20 percent. V auguste základného úroku o 2,50 percentného bodu, čo bolo menej, než sa čakalo.
Menový výbor rozhodoval v novom zložení
Turecká centrálna banka sa pod vedením novej guvernérky Hafize Gaye Erkanové vracia k tradičným postupom boja s infláciou. Donedávna ju ovplyvňoval prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý presadzoval, aby centrálna banka aj napriek vysokej inflácii úroky znižovala.
Dnešné zvýšenie základných úrokov je už tretím v poradí od mája, keď bol Erdogan ako prezident znovu zvolený.Vtedy sa mimo iného zaviazal, že nebude odmietať odskúšané tradičné postupy, pretože už v posledných rokoch krajinu opúšťali zahraniční investori.
Menový výbor centrálnej banky rozhodoval prvýkrát v novom zložení. Koncom júla boli menovaní traja noví viceguvernéri, medzi ktorými je aj bývalý poradca americkej centrálnej banky a bývalý hlavný ekonóm jedného z najväčších súkromných veriteľov Turecka.
"Rozhodli sme sa pokračovať v procese sprísňovania menovej politiky, aby sme čo najskôr nastolili kurz dezinflácie, ukotvili inflačné očakávania a zamedzili zhoršovaniu cenového vývoja," uviedol menový výbor.
Odhodlanie bojovať s vysokou infláciou
Množstvo investorov si však myslí, že centrálna banka je stále príliš opatrná. Napríklad Česká národná banka drží základný úrok na siedmich percentách pri inflácii 8,8 percenta.
Zvýšenie základnej sadzby o 750 bázických bodov prekvapilo aj analytika spoločnosti XTB Štefana Hájka. Krok tureckej centrálnej banky podľa neho podčiarkuje jej odhodlanie bojovať s vysokou infláciou.
"Vyššie úrokové sadzby by mali prilákať špekulantov, tí sú však stále opatrní. Obrat menovej politiky o 180 stupňov nevyvoláva veľa dôvery, turecká centrálna banka navyše nemá dostatok devíz na dlhodobú ochranu líry proti výkyvom - podobne ako vlani predstavovala ČNB," napísal ČTK analytik Purple Trading Petr Lajsek.
Turecká líra krátko po oznámení výrazného zvýšenia základnej sadzby vykazovala k euru aj k doláru nárast kurzu približne o tri percentá na 26,34 líry. Od začiatku tohto roku ale viac ako 40 percent stráca.