Maďarská vláda zvýšila prognózu rozpočtového deficitu v roku 2023 na 5,2 percenta hrubého domáceho produktu z 3,9 percenta HDP. Oznámilo to v utorok ministerstvo financií s odvolaním sa na väčšie výdavky na dôchodky, energetické dotácie a príspevky pre rodiny. Informujeme o tom na základe správy Reuters.
Očakáva sa, že maďarská ekonomika bude tento rok prinajlepšom stagnovať, keďže zápasila s najvyššou infláciou v Európskej únii, ktorá v prvom štvrťroku vyvrcholila nad 25 percent, čo brzdilo spotrebu.
Vláda premiéra Viktora Orbána sa snaží oživiť hospodársky rast a poskytovanie úverov, aby sa ekonomika v budúcom roku zotavila a expandovala. Kabinet v uplynulých týždňoch zintenzívnil kritiku centrálnej banky, pričom obe strany sa navzájom obviňovali z inflačnej krízy.
Maďarská národná banka vzhľadom na klesajúcu infláciu minulý týždeň znížila svoju jednodňovú depozitnú sadzbu o 100 bázických bodov na 13 percent, čím ukončila cyklus zvyšovania úrokových sadzieb, s ktorým začala minulý rok v októbri. Ale k ďalšiemu uvoľňovaniu menovej politiky zaujala opatrný postoj.
Minister pre hospodársky rozvoj Márton Nagy v pondelok uviedol, že oživenie hospodárstva budú brzdiť úrokové sadzby centrálnej banky, keďže od septembra prekročia očakávanú infláciu. Ministerstvo, ktoré rokuje s bankami v krajine, v utorok v separátnom vyhlásení vyzvalo komerčné banky, aby zaviedli úrokový strop na nové úvery pre firmy a domácnosti pod referenčnou sadzbou centrálnej banky na úrovni 13 percent.
Podľa ministerstva nové úvery pre domácnosti by mali mať maximálnu úrokovú sadzbu 8,5 percenta, pričom strop pre nové úvery pre podniky by mal byť od 9. októbra stanovený na úrovni 12 percent. Banková asociácia sa k tomu zatiaľ nevyjadrila.