Konflikt medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas zatemnil už aj tak zahmlený globálny ekonomický výhľad. Uviedla to vo štvrtok generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová na výročnom stretnutí fondu a Svetovej banky v Marrakéši. Informujeme o tom na základe správ AP a Reuters.
"Pozorne sledujeme, ako sa situácia vyvíja, ako to ovplyvňuje najmä trhy s ropou," povedala Georgievová. Poznamenala však, že hoci už došlo k výkyvom cien ropy a reakciám na trhoch, je príliš skoro predpovedať ekonomické dôsledky konfliktu.
Zatemnenie výsledkov
Jedno je však podľa nej jasné, je to "nový mrak, ktorý zatemňuje nie práve najlepšie vyhliadky svetovej ekonomiky".
Georgievová sa pripojila k finančným lídrom, ktorí už vyjadrili znepokojenie nad náhlou erupciou násilia v dlhotrvajúcom izraelsko-palestínskom konflikte.
Izrael sa zaviazal, že zničí hnutie Hamas v pásme Gazy, ako odplatu za najsmrteľnejší útok na židovských civilistov od čias holokaustu.
"Je srdcervúce vidieť umierať nevinných civilistov. Kto za to zaplatí? Zaplatia nevinní," povedala novinárom Georgievová.
Upozornila tiež, že vážne otrasy sa stávajú "novým normálom" v globálnej ekonomike, ktorá zápasí so slabým rastom, ekonomickou fragmentáciou a prehlbovaním rozdielov. A zároveň sa očakáva, že úrokové sadzby zostanú vyššie dlhší čas, aby skrotili pretrvávajúcu vysokú infláciu.
Apelovala na krajiny, aby sa vyhli eskalácii situácie a sústredili sa na oblasti spolupráce.
Rozšírenie konfliktu
Francúzsky minister financií Bruno Le Maire v tejto súvislosti novinárom povedal, že akékoľvek regionálne rozšírenie konfliktu by viedlo k "ekonomickým dôsledkom", a to ako v prípade cien energií, tak globálneho rastu.
Medzinárodný menový fond očakáva, že hospodársky rast na Blízkom východe a v severnej Afrike sa tento rok spomalí na dve percentá z minuloročných 5,6 percenta v dôsledku vysokých úrokových sadzieb, rastúcich cien ropy a lokálnych problémov. Odhaduje, že v roku 2024 sa hospodársky rast regiónu zlepší na 3,4 percenta.
Bohaté krajiny v Perzskom zálive a inde budú profitovať z vyšších cien ropy, zatiaľ čo Egypt a Libanon stále zápasia s prudko rastúcou infláciou, uviedol Medzinárodný menový fond.
Klimatické zmeny predstavujú výzvu v celom regióne, ako to ukázali minulý mesiac ničivé záplavy vo vojnou zmietanej Líbyi.
Fond predpovedá, že priemerná inflácia v regióne tento rok vyvrcholí na úrovni 17,5 percenta a v roku 2024 sa zníži na 15 percent s výnimkou Egypta, kde inflácia minulý mesiac vyletela na takmer 40 percent, a Sudánu, kde súperiaci generáli bojujú od apríla.
Egypt, najľudnatejšia arabská krajina a najväčší svetový dovozca pšenice, zaznamenal prudký nárast jej cien, odkedy ruská invázia prerušila dodávky obilnín z Ukrajiny. Ceny potravín v Egypte vzrástli v auguste v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka o 70 percent.