USA a Čína sa na samite APEC pokúsia znížiť napätie. V stávke je totiž krehká globálna ekonomika. Správa pochádza z AP. Dve najväčšie ekonomiky sveta už viac ako päť rokov vedú obchodnú vojnu a trpí tým aj zvyšok sveta. Stretnutie prezidentov Joea Bidena a Si Ťin-pchinga na okraj samitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce tak môže ovplyvniť aj iných.
Svetová ekonomika by určite mala profit z uvoľnenia napätia medzi USA a Čínou. Od roku 2020 zápasí s problémami, od pandémie ochorenia COVID-19, cez vysokú infláciu, strmý rast úrokových sadzieb či konflikt na Ukrajine a najnovšie aj v Gaze.
Spor veľkých ekonomík
Podľa Medzinárodného menového fondu svetová ekonomika tento rok vzrastie o nevýrazné tri percentá a v roku 2024 o 2,9 percenta.
Spor dvoch najväčších svetových ekonomík ešte "zhoršuje negatívny vplyv rôznych geopolitických otrasov," uviedol profesor Eswar Prasad z Cornell University.
Avizované stretnutie prezidentov na okraj samitu, ktorý sa začína v nedeľu v San Franciscu, tak vyvoláva nádeje, že napätie medzi Washingtonom a Pekingom sa aspoň trochu zmierni. Biely dom však tlmí očakávania a vyhlásil, že nepredpokladá žiadne prielomy. Aj Prasad sa domnieva, že šanca na úspech je relatívne nízka.
Ekonomické vzťahy medzi USA a Čínou sa roky zhoršovali, až v roku 2018 za vtedajšieho amerického prezidenta Donalda Trumpa prepukli do totálnej obchodnej vojny. Trumpova administratíva obvinila Čínu, že porušila záväzky, ktoré prijala vstupom do Svetovej obchodnej organizácie v roku 2001.
Obrovský trh s podmienkou
Čína síce otvorila svoj obrovský trh pre firmy z USA a iné zahraničné spoločnosti, ale pod podmienkou, že vytvoria partnerstvá s čínskymi spoločnosťami a odovzdajú im obchodné tajomstvá.
V roku 2018 začala Trumpova administratíva zavádzať clá na čínsky dovoz. Peking zareagoval na Trumpove kroky vlastnými odvetnými clami.
Biden po nástupe do úradu v roku 2021 ponechal veľkú časť Trumpovej konfrontačnej obchodnej politiky vrátane ciel na čínsky tovar. Snaží sa znížiť závislosť USA od čínskych tovární po tom, ako pandémia narušila globálne dodávateľské reťazce. Upevňuje tiež partnerstvá s inými ázijskými krajinami. Vlani uzavreli USA indicko-pacifický ekonomický rámec prosperity so 14 štátmi.
Vysoké napätie
V niektorých ohľadoch je obchodné napätie medzi USA a Čínou za Bidena ešte vyššie ako za Trumpa. USA totiž zaviedli a neskôr rozšírili kontroly vývozu pokročilých čipov a zariadení na ich výrobu do Číny, aby ich nemohla využiť vo vojenskom priemysle. V auguste zareagoval Peking vlastným reštrikciami.
Začal požadovať od čínskych vývozcovia gália a germánia a ďalších kovov, ktoré sa používajú v počítačových čipoch či solárnych článkoch, licencie na ich vývoz.
Roztržka medzi USA a Čínou dostala mnohé štáty do chúlostivej situácie. Musia sa rozhodnúť, na čej strane sú, pričom v skutočnosti chcú obchodovať s oboma.
Podľa MMF takáto ekonomická "fragmentácia" škodí svetu a znižuje produkciu globálnej ekonomiky. Predpovedá tiež rast medzinárodného obchodu v tomto roku len o 0,9 percenta a v roku 2024 o 3,5 percenta, čo je prudký pokles z priemerných 4,9 percenta v rokoch 2000 - 2019.