ILUSTRAČNÉ FOTO: REUTERS
StoryEditor

Analýza: Najbohatšia stotina zodpovedá za taký objem emisií, ako najchudobnejšie dve tretiny ľudstva

20.11.2023, 16:06
Autor:
ČTKČTK

Najbohatšiu stotinu ľudstva tvorilo 77 miliónov ľudí, ktorí zarábajú vyše 140-tisíc dolárov ročne, vrátane milionárov a miliardárov.

Najbohatšie jedno percento ľudstva je zodpovedné za toľko uhlíkových emisií ako najchudobnejšie dve tretiny obyvateľov planéty, naznačuje analýza medzinárodnej charitatívnej organizácie Oxfam, na ktorú upozorňuje denník The Guardian. Na "elitu v znečisťovaní" podľa nej v roku 2019 pripadalo 16 percent globálnych emisií oxidu uhličitého.

Analýza pracuje s dátami za rok 2019, pretože je podľa autorov tým najaktuálnejším s dostatočne podrobnými záznamami. Najbohatšiu stotinu ľudstva tvorilo 77 miliónov ľudí, ktorí zarábajú vyše 140-tisíc dolárov ročne, vrátane milionárov a miliardárov.

"Správa Oxfam ukazuje, že zatiaľ čo najbohatšie jedno percento má sklon viesť od klímy izolované, klimatizované životy, ich emisie - viac ako 5,9 miliardy ton oxidu uhličitého za rok 2019 - spôsobujú obrovské utrpenie," píše The Guardian. Uvedené množstvo vyprodukovaného skleníkového plynu je výrazne vyššie ako emisie celej Európskej únie v rovnakom roku.

The Guardian novú analýzu označuje za doteraz najpodrobnejšiu štúdiu "globálnej klimatickej nerovnosti".

image

Taiwanský minister životného prostredia: spolupracujeme so svetom na budúcnosti s nulovými čistými emisiami

Je súčasťou niekoľkomesačnej spolupráce britského denníka s Oxfam, výskumným ústavom Štokholm Environment Institute a ďalšími odborníkmi. Výsledky denník publikoval desať dní pred začiatkom tohtoročnej klimatickej konferencie OSN, ktorá sa bude venovať aj otázke "klimatickej spravodlivosti", čiže spolupráci medzi bohatými a rozvojovými krajinami pri prechode na nízkoemisnú ekonomiku a zmierňovaní dopadu klimatických zmien.

Vypúšťanie uhlíkových emisií, ku ktorému dochádza najmä pri spaľovaní fosílnych palív, poháňa takzvaný skleníkový efekt, ktorý otepľuje svetovú klímu a mení životné prostredie po celej planéte. Podľa expertov sú dôsledkom častejších a intenzívnejších extrémov počasia, akými sú napríklad vlny horúčav.

"Utrpenie podľa výskumu padá nepomerne na ľudí, ktorí žijú v chudobe... Tieto skupiny častejšie nemajú úspory, poistenie alebo sociálnu podporu, čo ich ponecháva ekonomicky aj fyzicky viac ohrozené záplavami, suchom, vlnami horúčav alebo lesnými požiarmi," uvádza The Guardian.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/zahranicna-ekonomika, menuAlias = zahranicna-ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
15. január 2026 08:08