Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne v januári spomalilo na 2,8 percenta z decembrovej hodnoty 2,9 percenta. Prispel k tomu ďalší pokles cien energií, uviedol dnes v rýchlom odhade európsky štatistický úrad Eurostat. Údaje za celú Európsku úniu predbežný odhad neobsahuje.
Inflácia na Slovensku klesla z decembrových 6,6 percenta na 4,3 percenta, je však stále treťou najvyššou v eurozóne pred Chorvátskom a Estónskom a na rovnakej úrovni ako v Rakúsku. Slovensko bolo od mája 2023 až doteraz na poslednom mieste inflačného rebríčka eurozóny.
Januárová hodnota je v súlade s očakávaním analytikov. Inflácia v eurozóne sa predvlani postupne vyšplhala až na rekordných 10,6 percenta, odvtedy už výrazne klesla a priblížila sa dvojpercentnému cieľu Európskej centrálnej banky. Prezidentka ECB Christine Lagardeová minulý mesiac uviedla, že banka by mohla v lete znížiť úrokové sadzby.
V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa ceny znížili o 0,4 percenta. Takzvaná jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa kolísavé ceny čerstvých potravín a energií, spomalila v medziročnom porovnaní na 3,6 percenta z decembrových 3,9 percenta. Bez zahrnutia cien energií, potravín, alkoholu a tabaku ceny medziročne vzrástli o 3,3 percenta.
Najviac v januári v medziročnom porovnaní vzrástli ceny potravín, alkoholu a tabaku, a to o 5,7 percenta. Z toho ceny čerstvých potravín sa zvýšili o sedem percent. Ceny energií naopak ako jediné klesli, a to o 6,3 percenta.
Z jednotlivých členských krajín bola inflácia najvyššia v Estónsku, kde predstavovala päť percent. V Chorvátsku spotrebiteľské ceny stúpli o 4,8 percenta a v Rakúsku a na Slovensku o 4,3 percenta. Najnižšia bola inflácia vo Fínsku a v Taliansku, kde bola menej ako jedno percento.
Spresnenú správu s ďalšími podrobnosťami as údajmi za celú Európsku úniu zverejní štatistický úrad 22. februára.