Nemecko čelí rastúcemu výdavkovému tlaku a vláda by mala zvážiť uvoľnenie dlhovej brzdy, uviedol v utorok vo svojej správe Medzinárodný menový fond. Zdroje z nemeckého ministerstva financií však upozorňujú, že takýto krok so sebou nesie riziko podnecovania inflácie. Informujeme o tom na základe správy Reuters.
Na zmenu pravidla o dlhovej brzde, ktoré obmedzuje deficity nemeckých verejných financií na 0,35 percenta hrubého domáceho produktu, by bola potrebná dvojtretinová väčšina v hornej a dolnej komore parlamentu.
Napätá finančná situácia
Medzinárodný menový fond argumentuje, že dlhová brzda Nemecka je relatívne napätá. Ročný limit na čisté pôžičky by sa pritom mohol uvoľniť a zvýšiť približne o jeden percentuálny bod HDP. Nemecko by tak získalo väčší priestor pre "veľmi potrebné" verejné investície, dodal fond.
Vlani v novembri rozhodnutie nemeckého ústavného súdu urobilo dieru vo verejných financiách vo výške 60 miliárd eur, čo skomplikovalo vláde prípravu rozpočtu na tento rok.
Súd totiž rozhodol, že nemôže presmerovať nevyužitých 60 miliárd eur určených na podporu ekonomiky v čase pandémie na financovanie projektov v oblasti ochrany klímy a zelenej transformácie ekonomiky.
Medzinárodný menový fond však dodal, že aj keby reforma dlhovej brzdy uľahčila konsolidáciu verejných financií, budú potrebné aj reformy na zníženie strednodobých výdavkových tlakov a zvýšenie príjmov.
Dlhovú brzdu urputne obhajuje minister financií Christian Lindner. Podľa zdrojov z ministerstva odporúčanie Medzinárodného menového fondu prináša aj riziko opätovného oživenia inflácie. Okrem toho vyšší dlh znamená aj vyššie úrokové náklady.
Postupné oživenie
Medzinárodný menový fond v apríli vo svojej prognóze predpovedal Nemecku rast ekonomiky v tomto roku o 0,2 percenta a v roku 2025 o 1,3 percenta s tým, že tento rok očakáva jej postupné oživenie poháňané spotrebou, keď sa inflácia bude naďalej znižovať.
Uviedol tiež, že v roku 2025 by malo dôjsť k oživeniu súkromných investícií na základe zlepšeného dopytu a uvoľnenia menovej politiky Európskej centrálnej banky v rokoch 2024 a 2025. V dôsledku toho fond očakáva zrýchlenie rastu HDP Nemecka v rokoch 2025 - 2026 na jedno až 1,5 percenta.
Varoval zároveň, že rýchle starnutie populácie spomalí v strednodobom horizonte hospodársky rast a nepriaznivo ovplyvní verejné financie.
S nástupom generácie tzv. baby boomerov do dôchodku poklesne ročná miera rastu nemeckej populácie v produktívnom veku približne o 0,7 percentuálneho bodu, čo je viac ako v ktorejkoľvek inej krajine skupiny G7 (siedmich najvyspelejších ekonomík sveta). Táto nepriaznivá demografia spomalí medziročný rast na približne 0,7 percenta v strednodobom horizonte.
Podľa Medzinárodného menového fondu strednodobé vyhliadky rastu by sa mohli posilniť zvýšením verejných investícií, a to aj do zelenej transformácie a digitalizácie.
Pre ďalšie zvýšenie produktivity a podnikania by vláda mala zintenzívniť snahu o zníženie byrokracie a podporu digitalizácie, odporučil Medzinárodný menový fond.