Zatiaľ je príliš skoro na tvrdenie, že znížením kľúčovej úrokovej sadzby začala Európska centrálna banka trend uvoľňovania menovej politiky. Uviedol to v týchto dňoch rakúsky člen Rady guvernérov Robert Holzmann. Informovala o tom agentúra Reuters.
ECB vo štvrtok minulý týždeň znížila úrokové sadzby o štvrť percentuálneho bodu. Hlavná úroková sadzba tak klesla zo 4,5 percenta na 4,25 percenta a napríklad depozitná sadzba zo štyroch percent na 3,75 percenta. Toto rozhodnutie sa vo veľkej miere očakávalo, keďže predstavitelia banky už dlhší čas naznačovali, že na júnovom zasadnutí tak plánujú urobiť.
Takmer všetci za zníženie sadzieb aj hlasovali, až na Holzmanna. Guvernér rakúskej centrálnej banky bol jediným členom Rady guvernérov ECB, ktorý s redukciou sadzieb nesúhlasil.
Na otázku, či krok ECB znamená začiatok nového smerovania, Holzmann dal najavo opatrnosť a povedal, že je zatiaľ predčasné robiť z tohto rozhodnutia budúce smerovanie ECB. "Dúfam, že nebude potrebné pristúpiť k opätovnému zvýšeniu úrokových sadzieb," dodal s tým, že všetky nasledujúce rozhodnutia ECB budú vychádzať z ďalších ekonomických údajov.
Zároveň uviedol, že ECB bude môcť deklarovať víťazstvo nad infláciou až vtedy, keď miera inflácie dosiahne inflačný cieľ na úrovni dve percentá. "Dúfame, že sa k tomu dostaneme v roku 2026," dodal Holzmann, ktorý tak potvrdil nové projekcie ECB v oblasti inflácie.
Pôvodne banka očakávala, že by sa na úroveň inflačného cieľa mohla inflácia v eurozóne dostať na budúci rok, podľa nových projekcií však to bude až v roku 2026, v ktorom ECB počíta s infláciou 1,9 percenta. Na rok 2025 najnovšie odhaduje mieru inflácie na úrovni 2,2 percenta. Holzmann však zároveň dodal, že to platí iba v prípade, že nedôjde k novým ekonomickým šokom.