Komunistický ostrov je dnes chudobnejší ako kedykoľvek predtým a vyhliadky do budúcnosti sú azda ešte pochmúrnejšie. Napriek tomu tam s prevratnými zmenami nikto nepočíta.
Ešte donedávna sa ľudia na Kube s hrôzou obzerali za 90. rokmi, keď sa rozpadol Sovietsky zväz – a pre spriatelené krajiny sa začala šoková terapia. Teraz je však situácia na karibskom ostrove možno ešte horšia.
Kuba neprodukuje žiadne suroviny ani tovar v dostatočnom množstve. Chýba preslávená kubánska cukrová trstina, vajcia sa dovážajú z Kolumbie, balenie stojí toľko čo minimálna mzda. Tá je v prepočte približne 180 eur.
Nedostatok základných vecí je taký alarmujúci, že Kuba začala odoberať sušené mlieko od OSN ako humanitárnu pomoc a pre vysoké ceny energií sú tam čoraz častejšie výpadky elektriny. Tamojší úradníci hovoria o vojnovej ekonomike, ktorá znamená napríklad jednotné ceny pre niektorý tovar a väčšiu centralizáciu podnikania....
Zostáva vám 85% na dočítanie.