Trhy očakávajú, že Európska centrálna banka (ECB) tento týždeň opäť zníži úrokové sadzby, keďže inflácia v eurozóne klesá a obavy z pomalého hospodárskeho rastu sa zvyšujú. Predpovedajú tiež, že banka zrýchli tempo uvoľňovania svojej menovej politiky. Informuje agentúra AFP.
Miera inflácie v 20 štátoch eurozóny v septembri klesla na 1,8 percenta. Prvýkrát od roku 2021 sa tak dostala pod cieľovú úroveň ECB, ktorou sú dve percentá.
Spotrebiteľské ceny pod kontrolou
Hoci sa očakáva, že ku koncu roka sa inflácia opäť zvýši, pocit, že spotrebiteľské ceny v eurozóne sa už podarilo dostať pod kontrolu, je čoraz silnejší.
"Zníženie úrokov je veľmi pravdepodobné," povedal minulý týždeň Francois Villeroy de Galhau, guvernér francúzskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov ECB, ktorá rozhoduje o úrokových sadzbách.
Politici ECB sa vo štvrtok stretnú v Slovinsku, aby rozhodli, či sa sadzby znížia a tempo ich redukcie sa zrýchli. Centrálna banka má sídlo vo Frankfurte nad Mohanom, ale niekedy organizuje stretnutia aj v iných častiach eurozóny.
ECB v tomto roku už dvakrát znížila úrokové sadzby, prvý raz v júni a opäť v septembri. V oboch prípadoch o 25 bázických bodov, pričom jej základná sadzba z vkladov klesla na 3,5 percenta.
Nové údaje z eurozóny poukazujú na slabšie cenové tlaky aj slabnúcu ekonomickú aktivitu. To naznačuje, že "úrokové sadzby sú v eurozóne príliš reštriktívne", uviedol Frederik Ducrozet, hlavný ekonóm Pictet Wealth Management.
Najvyššia úroveň sadzby v histórii
ECB v reakcii na prudký rast inflácie po skončení blokád spojených s pandémiou ochorenia COVID-19 a po ruskej invázii na Ukrajinu zvýšila sadzby rýchlejšie ako kedykoľvek predtým a na najvyššiu úroveň vo svojej histórii.
Vyššie náklady na pôžičky prispeli k spomaleniu tempa rastu spotrebiteľských cien. Nedávne ekonomické ukazovatele "posilňujú našu dôveru, že inflácia sa včas vráti k cieľu", povedala prezidentka banky Christine Lagardová Európskemu parlamentu. ECB podľa nej zohľadní nové údaje na ďalšom zasadnutí.
Banka opakovane zdôraznila, že jej ďalšie kroky budú závisieť od údajov z eurozóny. Podľa septembrovej prognózy ECB sa rast ekonomiky v treťom štvrťroku spomalí na 0,2 percenta. Dôvera v podnikoch sa pritom zhoršuje, čo zahmlieva vyhliadky euroregiónu.
Problémy Nemecka
Nemecko, najväčšia ekonomika bloku, má problémy s hospodárskym rastom. Berlín minulý týždeň uviedol, že teraz očakáva pokles ekonomiky o 0,2 percenta v roku 2024. Bude to druhý rok poklesu po sebe.
Analytici budú vo štvrtok pozorne počúvať tlačové vyhlásenie Lagardovej, aby zistili, čo bude ECB ďalej robiť. Inflácia v eurozóne síce klesla, ale je skoro vyhlásiť nad ňou víťazstvo.
Eskalácia konfliktu na Blízkom východe by mohla zvýšiť ceny ropy a oživiť infláciu v eurozóne. Je tak ďalším faktorom, ktorý by mohol ovplyvniť rozhodovanie ECB.
Aj keď banka vo štvrtok zníži úroky, "nezaviazala sa k ďalšej redukcii a vyjadrila opatrnosť ohľadom budúceho vývoja sadzieb", upozornili analytici.