Celosvetový verejný dlh v tomto roku prekročí hranicu sto biliónov dolárov, čo zodpovedá 93 percentám globálneho hrubého domáceho produktu (HDP).
Vo svojej dnešnej správe to predpovedal Medzinárodný menový fond (MMF). Uviedol tiež, že do roku 2030 by sa mal pomer celosvetového verejného dlhu k HDP vyšplhať k sto percentám.
Menový fond zároveň varoval, že verejný dlh by mohol rásť ešte rýchlejšie, než sa teraz predpokladá. Upozornil, že v politike sa v posledných desaťročiach čoraz viac presadzuje ústretový postoj k vyšším výdavkom.
"Tlaky na výdavky na riešenie ekologickej transformácie, starnúcej populácie, bezpečnostných obáv a ďalších dlhodobých problémov narastajú," uvádza Medzinárodný menový fond.
V prípade mimoriadne nepriaznivého scenára by sa podľa Medzinárodného menového fondu mohol verejný dlh v roku 2026 vyšplhať na 115 percent HDP.
Správa MMF o vývoji globálneho verejného dlhu prichádza len niekoľko týždňov pred prezidentskými voľbami v Spojených štátoch, ktoré sú najväčšou ekonomikou na svete.
Obaja hlavní prezidentskí kandidáti, teda Kamala Harrisová za Demokratickú stranu a Donald Trump za Republikánsku stranu, sľubujú nové daňové úľavy a rozpočtové výdavky. Tie by mohli zvýšiť federálny dlh USA o bilióny dolárov, píše agentúra Reuters.
Nezisková organizácia Výbor pre zodpovedný federálny rozpočet (CRFB) nedávno odhadla, že rozpočtové plány bývalého prezidenta Trumpa by v nasledujúcich desiatich rokoch zvýšili zadlženie USA o ďalších 7,5 bilióna dolárov, zatiaľ čo plány súčasnej viceprezidentky Harrisovej by priniesli nárast dlhu o ďalších 3,5 bilióna dolárov.
Medzinárodný menový fond vo svojej správe vyzval vlády k opatreniam na zlepšenie stavu verejných financií a varoval pred negatívnymi dôsledkami odkladania takýchto opatrení.
"Čakanie je riskantné. Skúsenosti ukazujú, že vysoké zadlženie môže vyvolať negatívne reakcie finančného trhu a obmedziť priestor na využitie rozpočtovej politiky v prípade negatívnych šokov," uviedol menový fond.