Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) stojí svet na prahu nového veku elektriny. Dopyt po fosílnych palivách dosiahne vrchol do konca desaťročia a prebytok zásob ropy a plynu by mohol podporiť investície do takzvanej zelenej energie, uviedla dnes agentúra vo svojom Výhľade svetovej energetiky.
Upozornila však na vysokú mieru neistoty, pretože Blízkym východom a Ruskom, kde sa ťaží ropa a zemný plyn, zmietajú konflikty. Tento rok sa tiež budú konať voľby v krajinách, ktoré predstavujú polovicu svetového dopytu po energii.
Posun do iného sveta energetiky
"V druhej polovici tohto desaťročia by nás vyhliadka na dostatočnejšie - alebo dokonca nadbytočné - dodávky ropy a zemného plynu v závislosti od vývoja geopolitického napätia posunula do veľmi odlišného sveta energetiky," uviedol výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol.
Prebytok zásob fosílnych palív by pravdepodobne viedol k zníženiu cien a mohol by umožniť krajinám venovať viac zdrojov na čistú energiu, čím by sa svet dostal do "veku elektriny", dodal Birol.
Vlani bolo podľa IEA celosvetovo uvedené do prevádzky rekordné množstvo čistej energie, vrátane viac ako 560 gigawattov kapacity pre obnoviteľné zdroje.
Očakáva sa, že v tomto roku sa do čistej energie investujú približne dva bilióny dolárov, čo je takmer dvojnásobok čiastky investovanej do fosílnych palív.
Birol uviedol, že zatiaľ čo v niektorých krajinách sa transformácia energetiky spomaľuje, inde sa zrýchľuje. "Prírastok kapacity obnoviteľných zdrojov je tento rok o 20 percent vyšší ako v roku 2023. Výrazné spomalenie nevidím, a to preto, že prechod je poháňaný ekonomikou, nie klimatickou politikou," povedal šéf IEA.
Vrchol dopytu po rope
V scenári založenom na súčasnej politike vlád dosiahne celosvetový dopyt po rope pred rokom 2030 vrchol na úrovni takmer 102 miliónov barelov denne.
Do roku 2035 sa potom zníži späť na úroveň roku 2023, čo by bolo 99 miliónov barelov denne. Prispieť by k tomu mal najmä nižší dopyt v odvetví dopravy v dôsledku rastúceho využívania elektromobilov.
Motorom dopytu po energii by podľa IEA mali byť klimatizácia. Rast teplôt a vyššie príjmy obyvateľov by mohli do roku 2050 zvýšiť záujem o ne o 280 percent.
Využívanie klimatizácií si podľa správy do roku 2030 vyžiada navyše 697 terawatthodín elektrickej energie, čo je viac ako trojnásobok dodatočného dopytu po počítačových dátových centrách. Elektromobily by si medzitým vyžiadali ďalších 854 terawatthodín, uviedla agentúra.
Podľa súčasného scenára IEA klesnú ceny ropy z 82 dolárov za barel v roku 2023 na 75 dolárov za barel v roku 2050. Ak by však vlády sledovali cieľ znižovať emisie v energetickom sektore na takzvanú čistú nulu, v roku 2050 by sa cena barelu mohla dostať až na 25 dolárov.
Správa tiež uvádza, že nedostatočný prístup k energii stále zostáva najväčšou nespravodlivosťou v súčasnom energetickom systéme. Na 750 miliónov ľudí – predovšetkým v subsaharskej Afrike – nemá prístup k elektrine a viac ako dve miliardy ľudí nemajú prístup k čistým palivám na varenie.