Európska centrálna banka (ECB) v stredu vo svojej správe o finančnej stabilite upozornila na zvýšenú zraniteľnosť eurozóny v dôsledku viacerých nestabilných okolností. Informuje agentúra Reuters.
"Vyhliadky finančnej stability sú zatemnené zvýšenou makrofinančnou a geopolitickou neistotou spolu s rastúcou neistotou v oblasti obchodnej politiky," uviedol viceprezident ECB Luis de Guindos.
Podľa ECB vysoké ocenenie a koncentrácia rizík, najmä na akciových trhoch, zvyšujú šance na prudké korekcie na finančných trhoch.
Zvýšené dlhy prispievajú k obavám
Zvýšené úrovne dlhu a vysoké rozpočtové deficity v niektorých krajinách eurozóny spolu so slabým potenciálom dlhodobého rastu a politickou neistotou zároveň prispievajú k obavám o udržateľnosť štátneho dlhu.
Banka v tejto súvislosti upozorňuje najmä na riziko prasknutia "bubliny" v prípade akcií, ktoré súvisia s umelou inteligenciou (AI), ak sa nenaplnia očakávania investorov.
ECB zverejňuje správu o finančnej stabilite dvakrát ročne. Zameriava sa pritom na širokú škálu rizík, od vojen a hroziacich ciel až po bubliny v bankovom systéme.
Centrálna banka 20 krajín, ktoré zaviedli spoločnú európsku menu euro, poznamenala, že akciový trh, najmä v USA, sa stal čoraz viac závislým od hŕstky spoločností, ktoré profitujú z rozmachu AI.
"Táto koncentrácia veľkých firiem vyvoláva obavy z možnej cenovej bubliny aktív spojených s AI," uviedla ECB. "V kontexte hlboko integrovaných globálnych akciových trhov to poukazuje tiež na riziko možného globálneho prelievania ťažkostí, ak by boli očakávané výnosy týchto firiem sklamaním."
Kľúčové riziko
Pokiaľ ide o iné riziká, ECB označila eurozónu za zraniteľnú voči väčšej fragmentácii obchodu, čo je kľúčový zdroj obáv politikov a investorov od víťazstva Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA začiatkom tohto mesiaca.
Novozvolený americký prezident urobil zo zvýšenia dovozných ciel kľúčový prvok svojej kampane. Viacerí predstavitelia ECB varovali, že ak USA tieto opatrenia zavedú, poškodí to hospodársky rast eurozóny.
Situáciu komplikujú tiež zvýšené úrovne dlhu a vysoké rozpočtové deficity v niektorých krajinách eurozóny. Podľa ECB vlády v eurozóne, najmä Taliansko a Francúzsko, si budú v nadchádzajúcom desaťročí požičiavať za oveľa vyššie úrokové sadzby, čo ešte zdôrazňuje potrebu obozretnej fiškálnej politiky.