Všeobecný súd Súdneho dvora Európskej únie zamietol žalobu spoločnosti Nord Stream 2 (NS2) proti smernici, ktorou sa rozširujú pravidlá vnútorného trhu so zemným plynom na plynovody z tretích krajín.
Druhý najvyšší súd EÚ to dnes uviedol na svojom webe. Európska únia v roku 2019 zmenila smernicu o plyne tak, aby sa jej pravidlá vzťahovali aj na plynovody tretích krajín.
Nord Stream 2 je dcérskou spoločnosťou ruskej štátnej plynárenskej spoločnosti Gazprom.
Súd konštatoval, že spoločnosť Nord Stream 2 mohla pri výstavbe svojho plynovodu predpokladať, že nebude spĺňať kritériá EÚ. Plynovod bol dokončený v roku 2021, jeho potrubím však nikdy žiadny plyn neprúdil.
Dokončený bol pred ruskou inváziou na Ukrajinu, ktorá začala vo februári 2022, ale nikdy nebol uvedený do komerčnej prevádzky. Jedna z rúrok NS2 bola spolu s plynovodom Nord Stream 1 (NS1) v septembri 2022 vyhodená do povetria. Nord Stream 1 bol v prevádzke od roku 2011.
Plynovody boli postavené s cieľom prečerpať 110 miliárd metrov kubických zemného plynu ročne z Ruska cez Baltské more do Nemecka. Túto úroveň však nikdy nedosiahli. V roku 2021 prečerpal NS1 cez 59 miliárd metrov kubických suroviny.
Spoločnosť Nord Stream 2 AG, ktorá je švajčiarskou pobočkou Gazpromu, podľa Všeobecného súdu investícia do svojho plynovodu "uskutočnila a pokračovala v nich v čase, keď nemala žiadne uistenie, že právo únie sa naďalej nebude na jej plynovod vzťahovať.
Naopak spoločnosť Nord Stream 2 AG mohla predvídať, že orgány Únie a mnohé členské štáty, ktoré v tomto zmysle zaujali stanovisko už dlho predtým, využijú svoje právomocí na rozšírenie pravidiel vnútorného trhu na plynovody z tretích krajín, ako je plynovod Nord Stream 2," uvádza sa v správe súdu.
Denník The Wall Street Journal minulý týždeň napísal, že o kúpu poškodeného Nord Streamu 2 prejavil záujem americký finančník.
Kremeľ v utorok podľa agentúry Reuters v reakcii poznamenal, že nemá informáciu o tom, že by štátom kontrolovaný Gazprom chcel plynovod predať.