Ekonomika eurozóny čelí výnimočným otrasom v súvislosti s obchodom, obranou a klimatickými problémami. Tie môžu zosilniť kolísanie inflácie a zvýšiť riziko, že rast cien bude trvalejší, uviedla v stredu prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová. Informovali o tom agentúry Reuters a Bloomberg.
Prudké zmeny v globálnom obchode a obrannej architektúre sťažia udržanie stabilnej inflácie v eurozóne. V tomto prostredí nie je možné očakávať, že miera inflácie v menovej únii bude vždy na úrovni dvoch percent. ECB však musí nastaviť svoju menovú politiku tak, aby inflácia "v strednodobom horizonte vždy konvergovala späť k dvom percentám".
Lagardová upozornila na dôležitosť dobre ukotvených inflačných očakávaní a zdôraznila, že centrálna banka musí zostať agilná a musí "reagovať na zložité okolnosti, keď sa vyskytnú". Preto neposkytuje žiadne usmernenia.
ECB od júna znížila úrokové sadzby už šesťkrát, minulý týždeň však neposkytla žiadny jasný náznak budúcej menovej politiky.
Kritici tvrdia, že ECB v roku 2021 pochybila, keď usúdila, že prudký nárast inflácie bol dočasný. Vyčítajú tiež banke, že postupovala príliš pomaly pri zvyšovaní sadzieb a zastavení nákupov aktív.