Clá, ktoré zavádza administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa voči ostatným krajinám, negatívne zasiahnu aj americkú ekonomiku. V pondelok na to upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák na základe údajov Svetovej banky o vyhodnotení vplyvu ciel zavedených Trumpom počas jeho prvého funkčného obdobia.
V rokoch 2017 - 2021 uvalil Trump clá na tisícky produktov vrátane hliníka (vtedy desať percent) a ocele (25 percent). Spolu išlo o clá na produkty v hodnote asi 380 miliárd dolárov.
Negatívne dopady
"Po niekoľkých rokoch máme k dispozícii komplexné štúdie, ktoré vyhodnocujú dosahy týchto opatrení. A závery sú jasné, v sumáre majú USA nižšiu produkciu, nižšiu zamestnanosť a nižší rast hrubého domáceho produktu," upozornil Horňák. Dodal, že máločo v minulosti prinieslo svetu takú prosperitu ako voľný obchod.
"Stačí si spomenúť na impulz pre ekonomický rast Slovenska po tom, čo sa stalo súčasťou európskeho voľného trhu. Bariéry sú jednoducho problémom," skonštatoval analytik.
Štúdie ukázali, že vtedajšie opatrenia významne negatívne zasiahli aj americkú ekonomiku a to nielen prostredníctvom priameho vplyvu na domácu ekonomiku, ale aj pre protiopatrenia zo strany zasiahnutých krajín. Odhaduje sa, že dlhodobý rast HDP bol týmito krokmi znížený o 0,2 percenta a negatívne zasiahnutých bolo 142-tisíc pracovných miest.
Vyššie clo sa úplne premietlo do cien pre domácich producentov a spotrebiteľov, keďže nedošlo k poklesu "vstupnej" ceny produktov pred preclením. Všetky náklady tak znášali tamojšie subjekty, ktoré cenu (aj s clom) musia zaplatiť. Časť z týchto nákladov padla na úkor ziskovej marže amerických firiem, časť si priplatili spotrebitelia.
Vyššie náklady
Základnou myšlienkou Trumpa je povzbudenie produkcie v amerických firmách a nárast zamestnanosti. Podľa Horňáka naozaj počet zamestnancov v odvetviach produkcie a spracovania ocele a hliníka vzrástol medzi rokmi 2017 a 2019 o päť až šesť percent.
Avšak domáca kapacita nestačila pre potreby amerického priemyslu, výstavba nových či rozšírenie starých závodov stojí veľa času a investícií, čo znamená, že mnoho amerických firiem bolo aj tak nútených nakupovať oceľ a hliník na globálnom trhu aj s clom.
Výsledkom bolo, že vstupy do ostatných odvetví americkej priemyselnej výroby sa predražovali, ich produkcia bola taktiež drahšia a na globálnom trhu neboli ich produkty konkurencieschopné. V iných odvetviach, ktoré potrebujú tieto suroviny ako vstupy, preto došlo, naopak, k poklesu zamestnanosti. Americký Fed odhaduje, že vtedajšie clá spôsobili zníženie zamestnanosti v priemysle o 1,4 percenta.
Príbeh o ochrane americkej ekonomiky tak má významné trhliny. "Uvalenie ciel je samo o sebe problematické, okrem toho však vyvoláva aj protiopatrenia, a tak v tejto obchodnej vojne strácajú všetci. Súčasný zásah však môže byť ešte výraznejší, vyššie sme spomínali, že objem zasiahnutých tovarov bol vtedy asi na úrovni 380 miliárd dolárov," upozornil analytik.
Súčasné opatrenia môžu zasiahnuť objem tovarov vo výške 1,4 bilióna dolárov, čo je takmer štvornásobok hodnoty z rokov 2018 - 2019.