Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) opäť zhoršila svoje prognózy hospodárskeho rastu regiónu, v ktorom pôsobí, už štvrtýkrát po sebe.
Dôvodom sú vojny a najmä clá, ktoré vyvolali obavy o výkon veľkých ekonomík, ako sú Nemecko a Čína. Informuje o tom agentúra Reuters.
EBOR pôsobí približne v 40 ekonomikách sveta, od rozvíjajúcej sa Európy cez Strednú Áziu, Blízky východ a Afriku. V najnovšej správe banka znížila svoju predchádzajúcu februárovú prognózu hospodárskeho rastu v roku 2025 pre celý región o 0,2 percentuálneho bodu na tri percentá, pričom vo väčšine ekonomík ju upravila smerom nadol.
Zásah v dôsledku zvýšenia ciel
„Takmer žiadna krajina nezostane nedotknutá tým, čo sa deje vo svete,“ povedala hlavná ekonómka EBOR Beáta Javorčíková. „Najväčší vplyv na krajiny je nepriamy, prostredníctvom zmien vyhliadok pre ekonomiky Nemecka a Číny.“
Slovensko a Maďarsko utrpia najväčší priamy zásah v dôsledku zvýšenia ciel v USA, pričom EBOR revidovala prognózu ich hospodárskeho rastu v roku 2025 smerom nadol o 0,5 percentuálneho bodu na 1,4 percenta v prípade Slovenska a 1,5 percenta pre Maďarsko, keďže obe krajiny sú výrazne orientované na automobilový priemysel.
Prognóza bola zostavená pred najnovšími správami o tom, že USA a Čína dosiahli dohodu o dočasnom znížení ciel na 90 dní.
„Firmy zastavujú investície a čakajú, čo sa stane,“ uviedla Javorčíková a upozornila na zmeny pri posudzovaní odolnosti globálnych hodnotových reťazcov a bezpečnosti dodávok, pričom teraz je kľúčovým problémom prístup na trh.
Upozornila, že prebiehajúce projekty sa už spomaľujú a meškajú, aj keď USA pozastavili svoje „recipročné“ clá pre väčšinu obchodných partnerov a vyhlásili, že sú pripravené rokovať. Cieľom amerického prezidenta Donalda Trumpa je však presvedčiť firmy, aby priviedli výrobu späť do USA.
Tlak na zvýšenie výdavkov na obranu
Clá majú negatívny vplyv na ekonomiku Nemecka, Číny a ďalších veľkých európskych krajín. Nemecko je najväčším obchodným partnerom pre 10 ekonomík EBOR, pričom export do Nemecka predstavuje v prípade Českej republiky takmer štvrtinu jej hrubého domáceho produktu (HDP) a takmer 20 percent na Slovensku a v Maďarsku.
Hoci tlak na zvýšenie výdavkov na obranu v Európe by mohol byť prínosom pre niektoré krajiny vrátane Poľska, Turecka a Českej republiky, „existuje veľmi reálna obava, že zvýšenie výdavkov na obranu vytlačí iné výdavky“, poznamenala Javorčíková.
Zatiaľ čo Medzinárodný menový fond (MMF) očakáva, že priemerný dlh v regiónoch EBOR zostane v rokoch 2025 - 2029 vo všeobecnosti stabilný na úrovni 52 percent HDP, podľa Javorčíkovej je to „príliš optimistický odhad“ vzhľadom na to, čo sa deje. MMF predpokladá totiž, že príjmy budú vysoké a nové výdavky budú kompenzované škrtmi inde.
„Myslíme si, že v skutočnosti budú niektoré rozpočtové deficity vyššie,“ dodala Javorčíková.