Spojené štáty a Európska únia si v minulých dňoch vymenili dokumenty na rokovania o obchode a clách. Uviedol to server denníka Financial Times (FT) s odvolaním sa na štyri informované zdroje. Dokumenty podľa FT vymedzujú oblasti diskusie od ciel po digitálny obchod a investičné príležitosti.
Podľa FT tak obe strany začali "seriózne obchodné rozhovory s cieľom odvrátiť najhoršie clá Donalda Trumpa, čím prelomili patovú situáciu, kvôli ktorej sa blok ocitol takmer na konci radu na rokovania" s Trumpovou administratívou. Dohodu s administratívou prezidenta Donalda Trumpa sa už podarilo dosiahnuť Veľkej Británii, niektoré ďalšie krajiny v rokovaniach pokročili.
Americký vládny splnomocnenec pre obchod Jamieson Greer podľa dvoch zdrojov FT pomohol posunu rokovaní, keď súkromne varoval európskych diplomatov, že Američania sú stále frustrovanejší, že EÚ doteraz neposkytla žiadne písomné návrhy.
Mnohí predstavitelia členských štátov na druhej strane uvádzajú, že dohoda, ktorá by zachovala plošné desaťpercentné clá na dovoz do USA nie je akceptovateľná. Švédsky minister obchodu Benjamin Dousa povedal, že v takom prípade majú Spojené štáty počítať s protiopatreniami.
Európsky komisár pre obchod Maroš Šefčovič potom uviedol, že EÚ neprijme požiadavky USA na zrušenie dane z pridanej hodnoty alebo oslabenie predpisov v oblastiach digitálneho trhu a daní.
Šéfka generálneho riaditeľstva EÚ pre obchod a hospodársku bezpečnosť Sabine Weyandová, najvyššia úradníčka EÚ podľa FT povedala zástupcom členských štátov, že únia musí naďalej v rokovaniach vystupovať pokojne a nepodľahnúť túžbe americkej administratívy po "rýchlych výhrach", stojí v úradnom zázname, do ktorého denník nazrel.
Weilandová ďalej varovala, že niektoré americké clá pravdepodobne zostanú zachované, najmä v odvetviach, v ktorých chcú americkí predstavitelia výrobu presunúť do svojej krajiny, akými sú oceliarstvo či výroba automobilov.
Šefčovič už skôr uviedol, že EÚ je pripravená v rokovaniach ponúknuť Washingtonu zvýšenie nákupov amerického tovaru až o 50 miliárd eur, aby zmiernila obchodné napätie.
Cieľom je podľa neho vyrovnať obchodnú bilanciu prostredníctvom zvýšeného dovozu amerického skvapalneného zemného plynu (LNG) a poľnohospodárskych produktov.
Trump krátko po oznámení takzvaných recipročných ciel na 90 dní s okamžitou platnosťou znížil väčšine krajín colnú sadzbu na desať percent. V prípade EÚ mala takzvaná recipročná sadzba predstavovať 20 percent. Americký prezident povedal, že ich účinnosť pozastavil, aby vytvoril priestor na rokovania o clách s ostatnými krajinami.
EÚ tiež o 90 dní odložila protiopatrenia proti americkým clám. Pôvodne mali začať platiť 15. apríla. Malo ísť o 25-percentné clo na širokú škálu vývozu z USA, vrátane sójových bôbov, kukurice, ryže, mandlí, pomarančového džúsu, brusníc, tabaku, železa, ocele, hliníka, niektorých lodí a vozidiel, textilu a určitých odevov a rôznych typov.