Plány členských krajín Európskej únie na rozšírenie kapacity jadrovej energie si budú vyžadovať investície vo výške 241 miliárd eur. A nové nástroje financovania, aby tieto obrovské náklady boli pre súkromných investorov menej rizikové. Uviedla to v piatok Európska komisia, informujú agentúry Reuters a Bloomberg News.
Krajiny EÚ stanovili plány na rozšírenie svojej jadrovej kapacity do roku 2050 na 109 gigawattov zo súčasných 98 GW, uviedla Komisia v návrhu analýzy investičných potrieb pre tento sektor.
Komisia odhaduje investície do nových jadrových elektrární na 205 miliárd eur plus 36 miliárd eur na predĺženie životnosti existujúcich reaktorov vrátane verejných aj súkromných peňazí, uvádza sa v návrhu. Jadrová energia sa v minulom roku podieľala približne 24 percent na výrobe elektriny v EÚ.
Exekutíva EÚ vo svojom ôsmom jadrovom ilustratívnom programe (PINC) skonštatovala, že dodatočné investície sú potrebné do výstavby malých modulárnych reaktorov (SMR), pokročilých modulárnych reaktorov (AMR) a mikroreaktorov a v dlhodobejšom časovom horizonte aj do jadrovej syntézy.
Keďže nedávne jadrové projekty v Európe prekročili rozpočty a zápasia s veľkými oneskoreniami, Komisia uviedla, že na prilákanie súkromných investorov, ktorých tieto riziká a obrovské počiatočné náklady odrádzajú, sú potrebné ďalšie finančné nástroje.
Päťročné meškanie plánovaných nových projektov do roku 2050 by pridalo ďalších 45 miliárd eur k odhadovaným nákladom. „Reakciou môže byť kombinácia rôznych zdrojov financovania doplnená nástrojmi na znižovanie rizika,“ uviedla Komisia.
Komisia odhaduje, že viac ako 90 percent elektrickej energie v EÚ sa v roku 2040 bude vyrábať z dekarbonizovaných zdrojov, najmä z obnoviteľných zdrojov, ktoré doplní jadrová energia. Predpokladá sa, že inštalovaná kapacita jadrovej energie v celej EÚ vzrastie z 98 gigawattov elektriny v roku 2025 na približne 109 GW do roku 2050. Preto je dôležité zachovať vedúce postavenie priemyslu EÚ v tomto odvetví.
Jadrový ilustratívny program Európskej komisie má za cieľ pomôcť nasmerovať opatrenia členských štátov do prioritných oblastí. Najvyššou prioritou EÚ zostáva zaistenie najvyšších noriem jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany a bezpečnostných záruk, ako aj bezpečné a zodpovedné nakladanie s rádioaktívnym odpadom.
Zároveň treba vyvinúť väčšie úsilie na rozvoj infraštruktúry na ukladanie rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva spolu s účinným vyraďovaním zastaraných reaktorov z prevádzky.
Podľa správy Eurokomisie spolupráca medzi národnými regulačnými orgánmi pomôže urýchliť udeľovanie potrebných licencií a medzinárodná spolupráca so spoľahlivými partnermi zabezpečí stabilné a diverzifikované dodávky paliva a zabráni závislostiam od niektorých dodávateľov.
Komisia v závere správy pripomenula, že zvyšovanie zručností existujúcej pracovnej sily, zapájanie nových talentov a podpora startupov podnietia inovácie v tomto sektore a komercializácia a uvádzanie na trh špičkových jadrových technológií vrátane SMR, AMR, mikroreaktorov a jadrovej syntézy v dlhodobom horizonte budú kľúčové pre budúcnosť tohto odvetvia.
Krajiny EÚ sa dlho nedokázali zhodnúť, či podporovať jadrovú energiu na dosiahnutie cieľov v oblasti emisií oxidu uhličitého. V centre diskusie je Francúzsko, ktoré sa spolieha na jadrovú energiu ako hlavný zdroj elektriny, a Nemecko, ktoré bolo za predchádzajúcich vlád proti nej. Výsledkom je, že EÚ v rámci energetickej politiky nepodporuje stimulmi výstavbu nových jadrových elektrární.
Dvanásť z 27 členských krajín EÚ má v súčasnosti jadrové reaktory, pričom Francúzsko ich má najviac. Slovensko a Maďarsko majú vo výstavbe nové reaktory, zatiaľ čo ďalšie krajiny vrátane Poľska dúfajú, že postavia svoje prvé jadrové elektrárne.