Po troch rokoch rastu, ktorý vzdoroval sankciám, sa silne militarizovaná ruská ekonomika spomaľuje. Moskva tak čelí prehlbovaniu rozpočtového deficitu a slabým cenám ropy. A to všetko pod hrozbou ďalších sankcií Západu. Správa pochádza z AFP.
Obrovské výdavky na armádu pomohli Rusku vyhnúť sa kolapsu ekonomiky po tom, ako v roku 2022 začalo ofenzívu na Ukrajine.
Nové sankcie
Najdôležitejší podporovatelia Kyjeva mieria v nedeľu do Kanady na stretnutie skupiny G7 (siedmich najbohatších ekonomík sveta). Americký prezident Donald Trump bude čeliť tlaku, aby uvalil na Moskvu nové sankcie.
Ruská ekonomika už pritom vykazuje známky únavy. „Už nie je možné ťahať ekonomiku len vojensko-priemyselným komplexom,“ povedala agentúre AFP Natalia Zubarevičová, ekonómka z Moskovskej štátnej univerzity.
Vládne výdavky od ofenzívy vyskočili o 60 percent, pričom vojenské výdavky sú teraz podľa prezidenta Vladimira Putina na úrovni deväť percent hrubého domáceho produktu.
Ruská ekonomika vzrástla v prvom štvrťroku 2025 medziročne o 1,4 percenta. Tempo jej rastu sa však citeľne spomalilo zo 4,1 percenta v rovnakom období minulého roka a bolo najmenšie za dva roky. Ruská centrálna banka v tomto roku predpovedá rast maximálne o jedno až dve percentá.
Putin, ktorý sa tešil zo silného výkonu ekonomiky, bagatelizoval obavy. „Takýto rýchly rast nepotrebujeme,“ povedal koncom minulého roka, keď sa začalo spomaľovanie. Rýchla expanzia prináša podľa neho riziko „nerovnováhy v ekonomike, čo by mohlo z dlhodobého hľadiska spôsobiť škody“.
Vysoká inflácia
Jedným z prejavov nerovnováhy je aj vysoká miera inflácie, ktorá sa pohybuje okolo desať percent. Ruská centrálna banka minulý týždeň znížila úrokové sadzby, pričom uviedla, že rast spotrebiteľských cien sa zmierňuje. Ale stále vysoké náklady na pôžičky v kombinácii s klesajúcimi cenami ropy sú hlavnými faktormi spomalenia ekonomiky.
Príjmy z energetiky tvoria viac ako štvrtinu vládnych príjmov. Rusko v tomto roku zvýšilo dane pre podniky a ľudí s vysokými príjmami. Ale toto opatrenie „pokrýva iba výpadok príjmov z predaja ropy“, upozornila Zubarevičová.
Vzhľadom na napätejšie financie bol ruský parlament tento týždeň nútený upraviť plány štátnych výdavkov na rok 2025. Teraz očakáva rozpočtový deficit na úrovni 1,7 percenta HDP, trikrát vyšší, ako sa pôvodne predpokladalo.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nalieha na Trumpa, aby uvalil na Moskvu nový balík sankcií za odmietnutie výziev na prímerie a pokračovanie v bombardovaní ukrajinských miest.
Trumpove zámery však nie sú jasné. Niektorí americkí senátori vrátane republikánov navrhli zasiahnuť krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu, masívnymi clami, aby sa pokúsili narušiť tok miliárd dolárov do Moskvy z Číny a Indie.
Moskva označuje sankcie za neúčinný nástroj, ktorý sa obrátil proti Európe a Spojeným štátom. Tvrdí, že je schopná pokračovať v boji celé roky bez ohľadu na to, čo robí Západ, keďže nasmerovala svoju ekonomiku na službu armáde.
Moskva má stále hotovosť na vedenie konfliktu dlhšiu dobu, domnieva sa Zubarevičová. „V roku 2025 určite. Rok 2026 bude o niečo tvrdší, ale zníži iné výdavky,“ dodala.