Rastúci celosvetový dopyt po elektrických vozidlách by mohol do roku 2030 viesť k výraznému nedostatku lítia, najmä v Európe. Súčasné plány na rozšírenie výroby lítia nebudú stačiť na uspokojenie rastúcich globálnych potrieb, uvádza sa v novej štúdii šanghajskej East China Normal University a švédskej University Lund. Správa pochádza z agentúry DPA.
Zatiaľ čo výroba v EÚ by mohla do roku 2030 dosiahnuť 325-tisíc metrických ton ekvivalentu uhličitanu lítneho ročne, dopyt by sa mohol vyšplhať na 792-tisíc ton, čo je viac ako dvojnásobok ponuky, predpokladajú výskumníci. Spoluautor štúdie Čchi-fan Sia označil lítium za rovnako dôležité ako benzín počas priemyselnej revolúcie.
Celosvetové zásoby lítia sú síce značné, v jednotlivých krajinách sú však nerovnomerne rozložené, čo predstavuje veľkú výzvu pri uspokojovaní rastúceho dopytu, uviedol.
Lítium sa používa najmä v lítium-iónových batériách, ktoré majú uplatnenie napríklad v smartfónoch, notebookoch a elektrických automobiloch.
Európa je v súčasnosti takmer úplne závislá od dovozu, pričom medzi kľúčových dodávateľov patrí Čile, Austrália a Čína. Napriek tomu, že sa realizuje niekoľko pilotných projektov, je podľa štúdie nepravdepodobné, že sa kontinent stane sebestačným.
Spojené štáty a Čína tiež čelia nedostatku, aj keď menej závažnému. Do roku 2030 by tak produkcia v USA mohla pokryť 90 percent dopytu. Čínska produkcia by mohla dosiahnuť 1,1 milióna ton, čo by však stále nezodpovedalo predpokladanému dopytu 1,3 milióna ton.
Na zmiernenie nedostatku sa v štúdii odporúča rozšíriť výrobu a zároveň znížiť spotrebu lítia. Potenciálne riešenia zahŕňajú nové technológie batérií, ktoré vyžadujú menej lítia alebo ho nevyžadujú vôbec, ako napríklad sodíkovo-iónové batérie, ktoré sa už v Číne používajú v niektorých automobiloch. Bez urýchlených opatrení by obmedzenie dodávok mohlo zmariť globálne ciele v oblasti klímy a energetickej transformácie, varujú autori štúdie.