Rastúce splátky hypoték budú zaťažovať spotrebu v eurozóne ďalších päť rokov. A to aj napriek tomu, že Európska centrálna banka (ECB) už v uplynulom roku citeľne znížila svoje úrokové sadzby. Ukázala to v stredu štúdia ECB, informuje agentúra Reuters.
ECB tento mesiac už ôsmykrát po sebe znížila náklady na pôžičky v snahe podporiť pomalú ekonomiku eurozóny. Jej kľúčová sadzba je v súčasnosti na úrovni dve percentá.
Podľa štúdie ECB však hypotekárni dlžníci platia svoj diel za predchádzajúci boj centrálnej banky s vysokou infláciou. ECB totiž pomerne rýchlo, za niečo vyše roka, zdvihla svoj kľúčový úrok z vkladov z -0,5 percenta na štyri percentá. To sa premietlo aj do úrokov z úverov komerčných bánk. Stúpol tak podiel pôžičiek na bývanie, ktoré mali na začiatku pevnú úrokovú sadzbu, ale postupne vzrástla, čo povedie k vyšším mesačným splátkam, zhruba do roku 2030.
Autori štúdie očakávajú, že to bude ďalej tlmiť spotrebu a to aj napriek pokračujúcemu cyklu uvoľňovania menovej politiky ECB.
Odhadli, že zvýšenie úrokových sadzieb ECB zníži rast spotreby do roku 2030 o 1 percentuálny bod, pričom približne tretina tohto efektu ešte len príde.
Efekt bude silnejší pre chudobnejšie domácnosti, ktoré majú tendenciu mať hypotéky s pohyblivou úrokovou sadzbou. Jedna zo štyroch domácností v eurozóne má úver na bývanie.
Hypotéky s pohyblivou úrokovou sadzbou prevládajú v Španielsku a v menšej miere aj v Taliansku, zatiaľ čo francúzski a nemeckí dlžníci si s väčšou pravdepodobnosťou zabezpečili skôr fixnú sadzbu na určitý čas.
Podiel hypoték s pevnou úrokovou sadzbou vo všeobecnosti vzrástol po globálnej finančnej kríze v rokoch 2008 - 2009, kedy mnohé domácnosti mali problémy s mesačnými splátkami.
Tým sa na jednej strane stlmil bezprostredný vplyv zvyšovania sadzieb ECB, ale zároveň sa predĺžilo jeho trvanie.