Prvý návrh viacročného finančného rámca Európskej únie je alarmujúci, posilňuje kompetencie Európskej komisie a naopak zväzuje národné štáty byrokratickými opatreniami. Na dnešnej tlačovej konferencii tieňovej vlády hnutia ANO to uviedla bývalá ministerka financií Alena Schillerová.
EK chce výrazne zvýšiť budúci sedemročný rozpočet EÚ. Pre obdobie rokov 2028 až 2034 navrhuje dva bilióny eur, zatiaľ čo v terajšom rozpočte na roky 2021 – 2027 bola schválená suma 1,2 bilióna eur.
„Úplné posilňovanie kompetencií Európskej komisie, úplné zväzovanie národných štátov ďalšími byrokratickými opatreniami v čerpaní peňazí, obmedzovanie veľmi dôležitých vecí,“ povedala Schillerová a spomenula v tejto súvislosti peniaze na infraštruktúru, kohéziu či poľnohospodárstvo.
Nové príjmy únijného rozpočtu podľa šéfky poslancov ANO zaťažujú daňových poplatníkov a nie sú navyše podporené legislatívou.
Sedemročný rozpočet zahŕňa všetky základné výdavky EÚ – od dotácií poľnohospodárom cez kohézne fondy na podporu menej rozvinutých regiónov až po budovanie dopravnej infraštruktúry či pomoc rozvojovým krajinám.
Aby mohol nadobudnúť účinnosť, musia ho jednomyseľne schváliť členské štáty EÚ a tiež Európsky parlament. Očakávajú sa teda dva roky intenzívnych rokovaní.
Europoslanci nový viacročný finančný rámec kritizovali ako nedostatočný pre riešenie náročných úloh.
„Sme v spojení s našimi europoslancami. Podľa informácií, ktoré máme, je tam veľké zdesenie, asi naprieč politickým spektrom z tohto prvého návrhu,“ dodala Schillerová.
Hlavnými zdrojmi príjmov rozpočtu Únie sú príspevky členských štátov na základe ich hrubého národného dôchodku (HND). Ide o približne dve tretiny príjmov. Bohatšie krajiny teda prispievajú viac, v súlade so svojou ekonomickou kapacitou.
Zvyšnú zhruba tretinu rozpočtu tvoria napríklad príjmy z ciel uvalených na dovoz z krajín mimo EÚ. Európska komisia však teraz prichádza s takzvanými novými vlastnými zdrojmi. Budú mať pravdepodobne podobu daní, ktoré sa zamerajú napríklad na elektroodpad.