Obchodná a colná dohoda uzavretá 27. júla medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou zodpovedá základnému scenáru Európskej centrálnej banky, ale v kľúčových sektoroch, ako sú farmaceutický priemysel a polovodiče, pretrvávajú neistoty. Podľa tlačovej agentúry Reuters to v stredu uviedla predsedníčka ECB Christine Lagardová.
Koncom júla predstavitelia EÚ súhlasili so zavedením dodatočných 15-percentných ciel na väčšinu produktov, ktoré členské štáty EÚ vyvážajú do Spojených štátov.
Táto dohoda zabránila rozsiahlej obchodnej vojne medzi oboma stranami a poskytla spoločnostiam väčšiu transparentnosť a to aj napriek tomu, že nové a vyššie colné bariéry spomalia hospodársky rast.
„Obchodná dohoda stanovuje odhadované priemerné efektívne clo vo výške niekde medzi 12 a 16 percent na dovoz tovaru z eurozóny do USA,“ povedala Lagardová počas svojho vystúpenia na obchodnom fóre v Ženeve.
Dodala, že toto priemerné efektívne clo „je o niečo vyššie, ale stále blízke predpokladom, ktoré sme zahrnuli do našich základných prognóz v júni“. Podľa jej slov dosahy obchodnej dohody medzi EÚ a USA sú výrazne nižšie ako v prípade „čierneho scenára“, ktorý predpovedal clá USA vo výške viac ako 20 percent.
Podľa scenára ECB, ktorý bol základom júnových hospodárskych prognóz, by eurozóna ako celok v roku 2026 zaznamenala hospodársky rast na úrovni 1,1 percenta, avšak „nepriaznivejší“ výsledok obchodných rokovaní medzi USA a EÚ, s clami nad 20 percent, by znížil hospodársky rast na 0,7 percent.
Lagardová v Ženeve upozornila, že Európska únia, ktorá sa vždy spoliehala na významný zahraničný obchod pri tvorbe hospodárskeho rastu, by teraz mala diverzifikovať svoje obchodné aktivity s inými štátmi sveta, aby udržala svoj hospodársky rast a našla spôsob, ako vyvážiť negatívny vplyv amerických ciel.
„Aj keď USA sú a zostanú najdôležitejším obchodným partnerom Európanov, EÚ by sa mala tiež zamerať na posilnenie obchodných väzieb s inými jurisdikciami a využiť výhody svojej exportne orientovanej ekonomiky,“ odkázala šéfka ECB.