Moskva sa chystá zvyšovať dane a obmedzovať verejné výdavky v civilných sektoroch, aby bola schopná ďalej financovať vysoké náklady súvisiace s vojnou na Ukrajine. Informuje o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na ruských činiteľov a ekonómov.
Ruský prezident Vladimir Putin nedávno odmietol tvrdenia, že vojna na Ukrajine ničí ruskú ekonomiku. Deficit ruského rozpočtu sa však zvyšuje, pretože výdavky rastú, zatiaľ čo príjmy z predaja ropy a plynu klesajú, píše Reuters.
Vojenské výdavky
Rusko sa kvôli vojenskej invázii na Ukrajinu stalo terčom rozsiahlych hospodárskych sankcií zo strany západných krajín. Ruská ekonomika následne preukázala vysokú odolnosť voči sankciám, pretože hospodársky rast podporovali masívne vojenské výdavky. V poslednom čase však pribúdajú známky spomaľovania hospodárskej aktivity v Rusku a objavujú sa varovania pred príchodom recesie.
Na ruskú ekonomiku aj verejné financie majú negatívny vplyv okrem iného vysoké úrokové sadzby, ktorými sa ruská centrálna banka snaží potlačiť infláciu.
"Vzhľadom na pesimistickejšie odhady ekonomických ukazovateľov a pokles príjmov z ropy a plynu budeme musieť urgentne začať rozpočtovú konsolidáciu," uviedol koncom júla šéf rozpočtového výboru hornej komory ruského parlamentu Anatolij Artamanov.
Ruské rozpočtové výdavky sa od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 v nominálnom vyjadrení takmer zdvojnásobili. To vytvorilo inflačné tlaky a prinútilo centrálnu banku zvýšiť úrokové sadzby až na 21 percent, píše Reuters.
"Nemôžeme znížiť výdavky na národnú obranu," uviedol Artamonov. "S najväčšou pravdepodobnosťou ich budeme musieť zvýšiť," dodal.
Príjmy z ropy
Zdroj agentúry Reuters z ruskej vlády uviedol, že výdavky na obranu sa ani v prípade ukončenia bojov nevrátia na úrovne z doby pred začiatkom invázie. "Aj za prímeria bude stále potrebné vyrábať delostrelecké granáty a drony, ale v o niečo menšom meradle," upozornil.
Artamonov uviedol, že Rusko možno bude musieť do roku 2028 znížiť výdavky mimo obrany o dva bilióny rubľov a presunúť ušetrené peniaze do obranného rozpočtu. "V nasledujúcich troch rokoch nebudeme mať dosť prostriedkov, aby sme žili tak pohodlne ako teraz," dodal.
Bývalý člen vedenia ruskej centrálnej banky Sergej Aleksašenko uviedol, že podiel výdavkov na vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť na hrubom domácom produkte Ruska v tomto roku výrazne klesá. Predpovedal tiež, že ruská vláda bude zvyšovať dane a obmedzovať výdavky.
Podľa zdroja Reuters z vlády je zvyšovanie daní nevyhnutné. "Inak jednoducho nedokážeme vyjsť s peniazmi, a to ani v prípade zníženia výdavkov na obranu. Príjmy z ropy a plynu klesajú a ekonomika to nedokáže plne kompenzovať," uviedol zdroj.
Medzinárodný menový fond koncom minulého mesiaca znížil odhad tohtoročného rastu ruskej ekonomiky na 0,9 percenta z predtým predpokladaných 1,5 percenta. Tempo hospodárskeho rastu by sa tak malo prudko spomaliť z vlaňajších 4,3 percenta.
"Ruská ekonomika sa potýka so negatívnymi dopadmi vysokých úrokových sadzieb a pokračujúcich vojnových operácií," uviedol ekonóm Liam Peach zo spoločnosti Capital Economics. "Možno očakávať dlhšie obdobie slabého hospodárskeho rastu," dodal
Ruský minister financií Anton Siluanov podľa Reuters signalizoval úsporné opatrenia už v apríli, keď vládnym kolegom odporučil, aby "boli skromní vo svojich prianiach" ohľadom rozpočtových výdavkov.
Jeho námestník Pavol Kadočnikov potom v júli uviedol, že prioritou sú výdavky na vojakov bojujúcich na Ukrajine a ich rodiny a že Rusko by malo zvážiť "elimináciu" neprioritných výdavkov.