Výnosy japonských štátnych dlhopisov dnes testujú rekordné maximá. Deje sa tak po ďalšej eskalácii napätia medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a americkou centrálnou bankou (Fed).
Silnejú totiž obavy z rastu inflačných tlakov, ak by Fed začal uvoľňovať menovú politiku. Vyššie výnosy dlhopisov potom vláde v Tokiu komplikujú cieľ znižovať rekordný dlh. Uviedla to agentúra Reuters.
Trump v pondelok večer oznámil, že s okamžitou platnosťou odvoláva členku Rady guvernérov Fedu Lisu Cookovú. Zdôvodnil to obvinením, že sa Cooková dopustila hypotekárneho podvodu. Trump sa snaží na centrálnu banku tlačiť, aby znížila úrokové sadzby a ak by do Rady guvernérov dosadil niekoho, kto je znižovaniu úrokov naklonený, mohol by ľahšie dosiahnuť svoj.
Výnos dlhopisov japonskej vlády so splatnosťou 30 rokov sa dnes vrátil na pondelkový rekord 3,215 percenta. Nahor sa vydal po tom, ako sa po Trumpovom oznámení o odvolaní členky Rady guvernérov o päť bázických bodov zvýšil výnos dlhopisov americkej vlády s podobnou splatnosťou.
Rekordný dlh
Japonsko je najzadlženejším štátom vo vyspelom svete. Dlh voči hrubému domácemu produktu dosahuje približne 250 percent. Pre porovnanie - v Európskej únii je najzadlženejším štátom Grécko, ktorého dlh voči HDP na konci prvého štvrťroka podľa údajov štatistického úradu Eurostat presahoval 152 percent.
Výnosy dlhodobých dlhopisov americkej vlády vzrástli v dôsledku očakávania vyššej inflácie v čase, keď Fed uprednostní podporu trhu práce pred obmedzovaním rastu spotrebiteľských cien. Výnosy krátkodobých štátnych dlhopisov, ktoré sú citlivejšie na výhľad menovej politiky, sa naopak až o štyri bázické body znížili.
Americká centrálna banka má tzv. duálny mandát - jednak starať sa o stabilitu cien, jednak sa snažiť vytvárať svojou menovou politikou vhodné podmienky na podnikanie, aby bola v ekonomike čo najvyššia zamestnanosť.
Výnosy sa pohybujú opačne k cenám. Keď sa zvyšuje cena, pretože je o dlhopisy záujem, výnos dlhopisu klesá. Rast výnosov japonských štátnych dlhopisov s dlhou dobou splatnosti je teda odrazom slabšieho záujmu o ne, respektíve odrazom toho, že investori sa týchto cenných papierov teraz zbavujú.
Pre vládu potom môže byť ťažšie investorom ďalšie takéto dlhopisy predať za priaznivých podmienok.
Japonský minister financií Kacunobu Kató dnes povedal, že ministerstvo bude vývoj na dlhopisových trhoch pozorne sledovať. Podľa toho sa bude usilovať o primerané riadenie dlhu.
Agentúra Kjódó napísala, že ministerstvo má v úmysle požiadať na budúci rok o uvoľnenie viac ako 32 biliónov jenov z rozpočtu na náklady súvisiace s obsluhou dlhu. To by bola rekordná suma vynaložená na tieto účely.
"Nemôžete to nijako zľahčovať. To nie je dobré,“ povedal nezávislý analytik a bývalý poradca japonskej agentúry pre finančné služby Harry Išikawa. "Ministerstvo financií sa to pokúsi obmedziť. Upraví emisiu alebo niečo také, aby to dosiahlo," dodal.
Zraniteľné trhy
Japonsko je najväčším svetovým veriteľom a jeho štátne dlhopisy mávajú jedny z najnižších výnosov, čo vláde umožňuje veľmi lacno si požičiavať.
Japonské trhy sú z týchto dôvodov veľmi zraniteľné voči pohybom úrokových sadzieb na iných trhoch. Základná úroková sadzba v USA je teraz v pásme 4,25 až 4,50 percenta, zatiaľ čo základný úrok v Japonsku predstavuje 0,50 percenta.
Na konci roka 2023 Japonsko držalo americké aktíva zhruba za dva bilióny dolárov a tento objem sa zvyšuje s tým, ako rastie návratnosť amerických dlhopisov.
Japonskí investori sa snažia hľadať vyššie výnosy v zahraničí, zatiaľ čo zahraniční investori využívajú nízko úročený japonský len na investície inde vo svete, kde sú vyššie výnosy. To znamená, že výnosy japonských štátnych dlhopisov sa pohybujú prakticky v súlade s výnosmi dlhopisov americkej vlády.