Ukrajinská vláda pripravila návrh rozpočtu na rok 2026, ktorý počíta s deficitom 18,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a vyčleňuje viac prostriedkov na obranu. Príjmy rozpočtu by mali predstavovať 2,8 bilióna hrivien a výdavky zhruba 4,8 bilióna hrivien. Premiérka Julija Svyrydenková to dnes uviedla na sociálnej sieti Telegram.
"Teraz musí byť celá Ukrajina v armáde alebo pre armádu. To sa odráža v štátnom rozpočte na rok 2026," uviedla Svyrydenková. Dodala, že prioritou rozpočtu je bezpečnosť a obrana.
Podľa Svyrydenkovej chce Ukrajina budúci rok zvýšiť príjmy rozpočtu o 447 miliárd hrivien. Nespresnila však, ako to chce dosiahnuť. Väčšina príjmov má smerovať do obrany. Rozpočtové výdavky majú budúci rok vzrásť o 168,6 miliardy hrivien na zhruba 2,8 bilióna hrivien, teda zhruba 27,2 percenta HDP. Z toho 44,3 miliardy hrivien chce krajina vyčleniť na domácu výrobu zbraní. Deficit má byť o 3,9 percentuálneho bodu nižší, než v tomto roku.
Minister obrany Denys Šmyhaľ uviedol, že Ukrajina bude v budúcom roku potrebovať na obranu najmenej 120 miliárd dolárov, pretože aktívne boje na viac ako 1000 kilometroch frontovej línie budú pokračovať aj v roku 2026. To zahŕňa výdavky na armádu, ako aj dodávky zbraní od západných spojencov.
Vojna s Ruskom trvá už štvrtý rok a náklady na obranu podľa ukrajinských úradov rastú. Ukrajinskí úradníci uviedli, že vojna teraz stojí asi 172 miliónov dolárov denne, zatiaľ čo pred rokom to bolo asi 140 miliónov dolárov denne.
Pretože je väčšina štátnych príjmov plánovaná pre armádu, zostáva Ukrajina silne závislá na finančnej pomoci, aby mohla pokryť svoje sociálne a humanitárne výdavky. Krajina má však problémy pri získavaní finančnej pomoci od partnerov. Príspevky od Spojených štátov, kedysi najväčšieho darcu, sa od návratu prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu znížili.
Najväčším finančným podporovateľom Ukrajiny je teraz Európska únia. Vláda tiež žiada o nový úverový program od Medzinárodného menového fondu.
Ministerstvo financií uviedlo, že návrh rozpočtu počíta v budúcom roku s financovaním zo zahraničia zhruba vo výške 2,1 bilióna hrivien. Vláda už podľa ministerstva financií rokovala o financovaní na budúci rok s EÚ, krajinami skupiny G7, MMF, Svetovou bankou a ďalšími partnermi, napísala agentúra Reuters.