Zmeny v rizikovom profile inflácie v eurozóne ovplyvnia politické rozhodnutia Európskej centrálnej banky (ECB). Zvýšenie pravdepodobnosti poklesu inflácie pod cieľovú úroveň ECB dve percentá by podporilo argumenty pre „mierne“ zníženie nákladov na pôžičky. Uviedol v pondelok hlavný ekonóm ECB Philip Lane, informuje agentúra Reuters.
ECB znížila úrokové sadzby o 2 percentuálne body v priebehu roka do júna 2025, ale odvtedy ich nezmenila. Predstavitelia banky teraz diskutujú o tom, či ísť ešte nižšie alebo ponechať úroky na súčasnej úrovni, keďže inflácia v eurozóne dosiahla cieľ banky (dve percentá).
„Zmeny v rozložení rizika budú dôležité pre naše rozhodnutia o sadzbách: zvýšenie pravdepodobnosti alebo intenzity rizika poklesu (inflácie) by posilnilo argument, že mierne nižšia úroková sadzba by mohla lepšie chrániť strednodobý inflačný cieľ,“ povedal Lane v prejave vo Frankfurte nad Mohanom.
A naopak, zvýšenie pravdepodobnosti alebo rizika nárastu inflácie by podporilo zachovanie súčasnej úrokovej sadzby v blízkej budúcnosti, dodal.
Finančné trhy aktuálne nevidia takmer žiadnu šancu na ďalšie zníženie úrokových sadzieb ECB v tomto roku a komentáre viceprezidenta banky Luisa de Guindosa ich očakávania len potvrdili.
„Mohli by sme povedať, že riziká inflácie sú vyvážené a že naše prognózy, ktoré ukázali, že cieľ cenovej stability možno nejakým spôsobom zabezpečiť, sa do istej miery napĺňajú,“ povedal de Guindos na podujatí v Madride.
„Súčasnú úroveň (úrokových sadzieb) považujeme za primeranú na základe nedávnych inflačných trendov,“ povedal.
Poznamenal tiež, že inflácia v službách, ktorá ECB znepokojovala, sa výrazne zmiernila, zatiaľ čo spotreba vzrástla menej, ako sa očakávalo. Varoval však, že úroveň globálnej neistoty je stále „veľmi vysoká“.
Ďalšie kroky banky tak stále nie sú jasné. Niektorí tvorcovia menovej politiky sa obávajú, že plný rozsah amerických ciel sa ešte len prejaví a silné euro poškodí exportérov, pričom celková inflácia klesne pod dvojpercentný cieľ ECB.
Lane v tejto súvislosti poznamenal, že silnejšie euro má vplyv na aktivitu aj infláciu a základné dôvody pohybu meny ovplyvňujú rozsah cenového šoku.
„Tieto efekty budú väčšie ako priemer, ak bude zhodnocovanie eura viac spôsobené externými faktormi, ako je slabosť hlavných obchodných partnerov alebo rebalansovanie portfólia v dôsledku zvýšenia rizikovej prémie na zahraničných finančných trhoch,“ vyhlásil.
Euro od začiatku roka vzrástlo voči doláru o 13 percent, keďže investori znížili svoje dolárové rezervy pre obavy z nevyspytateľnej hospodárskej politiky USA.