Jedna z najnenávidenejších a zároveň najobdivovanejších političiek sveta. To bola britská predsedníčka vlády Margaret Thatcherová, ktorá na čele kabinetu stála viac než 11 rokov. Dlhšie než ktorýkoľvek premiér na Ostrovoch v minulom storočí. Osobnosť, ktorá zomrela v roku 2013 vo veku 87 rokov, by v pondelok oslávila sté narodeniny.
HN pri tejto príležitosti pripravili mimoriadnu 6-stranovú prílohu, ktorá je venovaná ikonickej Železnej lady. V tlačenej verzii Hospodárskych novín ju nájdete vloženú ako bonus iba dnes v piatok 10. októbra 2025.
Thatcherová sa nebála rozhodnutí, ktoré boleli. Ako ministerka školstva škrtnutím mlieka pre žiakov ušetrila štátne výdavky, no vyslúžila si nelichotivú prezývku zlodejka mlieka. Keď sa neskôr postavila do čela krajiny, neváhala ísť do otvoreného konfliktu s odbormi.
Skoncovala s nadmernou mocou odborov
Británia bola v roku 1979 na kolenách. Paralyzovaná štrajkmi a dvojcifernou infláciou. Thatcherová verila, že štát musí schudnúť, aby mohol rásť. Privatizovala, upravovala dane a oslabovala vplyv odborov. Najtvrdšie narazila u baníkov, ktorých demonštrácie trvali viac ako rok. Ulice zaplnili tisíce ľudí, no ona odmietla ustúpiť.
Záver bol pre pracujúcich trpký. Zanechal trvalé jazvy v podobe regionálnych rozdielov. Baníci pritom vnímajú svoj úpadok ako dôkaz toho, že ich obavy z uzatvárania ťažobných prevádzok boli pravdivé. Premiérka síce infláciu zrazila, avšak za cenu hlbokej recesie a nárastu nezamestnanosti.
Na druhej strane, ekonomika stúpala veľmi rýchlo. Britská ekonomika miestami rástla tempom štyroch až piatich percent ročne, čo bolo nad dlhodobým trendom.
Výraznú stopu zanechala aj na svetovej scéne. Označenie Železná lady, ktoré jej dali Sovieti, sa stalo synonymom jej politiky. Thatcherová sa v studenej vojne postavila po bok amerického prezidenta Ronalda Reagana. No keď sa v Kremli objavil Michail Gorbačov, rozpoznala v ňom partnera, s ktorým sa dá hovoriť. Podľa mnohých tak pomohla zasadiť rozhodujúci úder komunizmu.
Jej popularita prudko stúpla po roku 1982, keď poslala britské námorníctvo do konfliktu na Falklandoch. Víťazstvo nad Argentínou jej prinieslo ďalšie volebné obdobie a auru nezlomnej líderky. No tvrdosť, ktorá jej vyniesla triumf, sa stala aj zdrojom napätia v Buckinghamskom paláci. Ako pre HN uviedla protokolistka Mária Holubová, rokovania predsedníčky vlády s kráľovnou Alžbetou II. boli stretom dvoch svetov. Kráľovná ju vraj považovala za priveľmi pompéznu. Thatcherová zas údajne vnímala každotýždenné schôdzky s panovníčkou ako stratu času.
Cesta do Československa
Na jeseň roku 1990, len dva mesiace pred svojím pádom, pricestovala aj do Československa. V Prahe rokovala s Václavom Havlom, v Bratislave ju prijal predseda Slovenskej národnej rady František Mikloško. Ten na ňu spomína ako na tvrdú, ale milú dámu. Podľa archívnych dokumentov jej rozhovor s vtedajším predsedom vlády Vladimírom Mečiarom bol aj o možnom rozdelení federácie. Mečiar ju údajne uistil, že nič také sa nechystá.
O dva mesiace neskôr, v novembri 1990, už Thatcherová stála na prahu Downing Street 10 so slzami v očiach. Nezlomili ju voľby, ale vlastná strana. K demisii ju donútila neústupnosť v téme európskej integrácie, ktorú odmietala.
Napriek tomu jej odkaz prežil. V strednej Európe sa stala inšpiráciou pre ekonomickú transformáciu. Príkladom je Václav Klaus. Ekonóm, premiér a prezident, ktorý sa s ňou viackrát stretol a označoval ju za svoj vzor.