Európska únia zahrnula do 19. balíka protiruských sankcií aj dve čínske rafinérie a jednu obchodnú firmu z Hongkongu, ktorá je do obchodu s ruskou ropou zapojená. Hoci to nie je prvýkrát, čo sa protiruské sankcie zameriavajú na firmy z čínskeho ropného sektora, najnovšie reštrikcie majú zo sankcií, ktoré zatiaľ EÚ v tomto ohľade zaviedla, ekonomicky najväčší vplyv. Uviedla to dnes agentúra Reuters.
Čínske rafinérie spracujú až 600-tisíc barelov denne
Na sankčnom zozname sú odteraz čínske rafinérie Liaoyang Petrochemical a Shandong Yulong Petrochemical, ktoré majú spolu kapacitu na spracovanie 600-tisíc barelov ropy denne. Únia dala na zoznam aj firmu Chinaoil Hong Kong, čo je obchodná súčasť čínskeho petrochemického koncernu PetroChina, jedného z najväčších svojho druhu na svete.
Európska únia sa v spolupráci so skupinou ekonomicky vyspelých krajín G7 snaží ďalej vyčerpávať zdroje, ktoré Moskva používa na financovanie vojny na Ukrajine. Cieľom západných štátov je znížiť životne dôležité príjmy z predaja ropy a plynu, ktoré ruskú štátnu pokladnicu plní zďaleka najviac.
Uvedené tri firmy sú podľa EÚ významnými odberateľmi ruskej ropy, a preto Moskve poskytujú významný zdroj príjmov. Shandong Yulong je najnovšia čínska rafinéria s kapacitou 400-tisíc barelov denne a jedným z najväčších čínskych odberateľov ruskej ropy. Viacerí dodávatelia ropy pre rafinériu Yulong už zrušili predaj blízkovýchodnej a kanadskej ropy určenej pre toto zariadenie, čím reagovali na sankcie, ktoré na rafinériu minulý týždeň uvalila Británia.
Rafinéria Liaoyang má kapacitu 200-tisíc barelov denne a nachádza sa v severovýchodnej Číne. Je to integrovaná rafinérska a petrochemická spoločnosť. EÚ tiež uvalila sankcie na čínsku spoločnosť Tianjin Xishanfusheng International Trading, ktorá síce nie je z ropného sektora, ale podľa Bruselu hrala významnú úlohu v snahe Ruska obchádzať sankcie.
Cieľom je obmedziť príjmy Moskvy
Členské štáty EÚ sa dnes ráno pred začiatkom summitu v Bruseli zhodli na 19. balíku sankcií proti Rusku. Opatrenie je reakciou na pokračujúcu ruskú inváziu na Ukrajinu a zahŕňa množstvo obmedzení v oblasti energetiky a financií vrátane postupného zákazu dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska.
Čína v minulom roku dovážala v priemere 11,1 milióna barelov ropy denne. Bolo to len o trochu menej ako v roku predchádzajúcom, keď sa dovoz vyšplhal na rekordných 11,3 milióna barelov denne. Čína je najväčším dovozcom ropy na svete.
Spojené štáty už v stredu oznámili sankcie na najväčšie ruské ropné koncerny Rosnefť a Lukoil, vrátane desiatok ich dcérskych spoločností. Ruskú ropu odoberá viac krajín, zďaleka najviac ale India a Čína.
Americký prezident Donald Trump na nich nalieha, aby s nákupmi prestali, a pomohli tak zastaviť financovanie ruského vojnového ťaženia. Rusko Ukrajinu vojensky napadlo vo februári 2022 a teraz má pod kontrolou asi 20 percent jej územia.